Fremeni

Pôvodní obyvatelia planéty Arrakis, ľudia púšte, "deti mesiaca", ľudia misru, príslušníci slobodných kmeňov. Kedysi obývali Poritrin, pohodlnú planétu, kvôli ktorej sa stali zmäkčilými. Boli preto ľahkou korisťou pre imperiálnych nájazdníkov, hodili sa ako otroci pre zakladanie kolónií na Bela Tegeuse a Salusa Secundus, neskôr na planétach Rossak a Harmonthep.
Boli potomkami zensunnitov, ktorí utiekli z Nilotic al-Urúby. Tradovalo sa, že na Saluse Secundus boli ich predkovia otrokmi po 9 generácií. Neboli vedení v žiadnych záznamoch imperiálnej sčítacej komisie. Na Arrakis ich okolo roku 10 150 žilo približne 10 miliónov.
Leto II. Atreides spomína na život fremenov v Thurgrode - časovo nezaradený, veľmi pravdepodobne tisícročia v minulosti.
V piesni Hadith sa spomína zrada a občianska vojna v prvých generáciách zensunnitských pútnikov na Dune.

Považujú obrovské piesočné červy za bohov a označujú ich termínom Šaj - hulúd alebo Veľký tvorca. Modlia sa k nim a považujú ich za dielo veľkého Stvoriteľa vesmíru. To im však nebráni používať ich zároveň ako dopravný prostriedok (jazdci piesku) a zdroj Vody života. Ich náboženstvo, vo svojej podstate veľmi praktické, bolo mixom zensunnitskej teológie, manipulácií missionarie protectivy a panoplie propheticus a vplyvu drsného životného prostredia. Spomína sa v ňom viera vo Veľkú matku. (Viac informácií o fremenskom náboženstve nájdete tu: )

Svoju planétu nazývali Duna. Pre svoj životný štýl a drsné prírodné prostredie vyzerali podvyživení a vysušení, avšak boli nesmierne silní, húževnatí a aktívni. Ich krv mala pri kontakte so vzduchom výrazne zvýšenú zrážanlivosť -» adaptačný mechanizmus - mutácia - proti stratám telesných tekutín. Ich koža bola tuhá a húževnatá, vnútornosti dlhšie a väčšie - prispôsobené na zisk každej trošky tekutiny. Beľmá ich očí boli tmavomodré od závislosti po korení - Ibádove oči. Na spánkoch nosili kmeňové tetovanie. Mali obrátený biorytmus - noc bola časom aktivity, deň časom odpočinku. Vďaka prostrediu, v ktorom žili, boli schopní vycítiť aj tu najnepatrnejšiu zmenu vlhkosti a boli vychovaní tak, aby pociťovali smäd iba v určitom čase. Vedeli sa v púšti  pohybovať tak, aby vibrácie z ich pohybu neprilákali piesočného červa. Účelom bolo vydávať zvuky zhodné s prirodzenými zosuvmi piesku.

Kultúra:

Celá ich kultúra bola vedená vo vojenskom duchu. Fanaticky obhajovali svoje zvyky a ich život bol veľmi konzervatívny. Napriek tomu boli nesmierne prispôsobivým národom. Kedysi dávno v minulosti, počas zensunnitského blúdenia z planéty na planétu si z nutnosti vytvorili určité životné zvyklosti a od tej doby ich nezmenili. Nikto sa nepýtal, prečo sa to tak robí a či je to tak najlepšie. Pre fremenov všetko jednoducho bolo. Minulosť sa prenášala do ďalších generácií ústnym podaním - ústnou históriou. Pred vonkajším svetom boli tajnostkárski a uzavretí. Poznali šakobsu a hovorili týmto jazykom medzi sebou. Čokoľvek, čo vlastnil jedinec, vlastnilo i spoločenstvo. Ich kultúra bola neobyčajne drsná a krutá: keď sa ich zmocnilo vražedné šialenstvo, svojim obetiam sťahovali kožu za živa a vypichovali im oči. Vo fremenskej kultúre manželia a manželky žili v úplne odlišných svetoch, spojených iba úzkymi, krehkými mostami. V ich kultúre vládla úplná rovnosť pohlaví. Ženy sa po celé tisícročia delili o svojich mužov -» nie vždy v mieri, ale zakaždým sa im nejako podarilo vyrovnať sa s tým bez ničivých následkov. Mnohoženstvo bolo pomerne bežné. Fremeni a ľudia z grabenov, líst a panov do určitej miery uzatvárali medzi sebou partnerstvá -» dedinské ženy dávali prednosť fremenským mužom a muži z dedín zasa fremenským ženám. Napriek tomu praví púštni fremeni opovrhovali ľuďmi z miest a dedín. Fremenky, rovnako aj ich deti, patrili na bojovom poli k najnebezpečnejším protivníkom a ak tieto divoké ženy dostali do rúk zraneného nepriateľa, ten skoro oľutoval, že sa sám nezabil. 
Fremeni sa svoje emócie naučili do značnej miery vyjadrovať gestami. Významnou zložkou výchovy bol spôsob pomocou hádaniek a odpovedí ("Ticho?" "Priateľ štvaných.")
Ich zákony (massif) boli veľmi tvrdé, ale účelné. Ich cieľom bolo zabrániť ohrozeniu kmeňa. Hovorili napríklad, že slepí majú byť ponechaní v púšti, aby neohrozovali svojim postihnutím živých. Každý, kto bol pristihnutý mimo síča bez filteršiat, bol automaticky zabitý -» plytvať vodou znamenalo ohroziť kmeň.
Bolo fremenským zvykom považovať vzdialených ľudí v púšti za nepriateľov, dokiaľ nevyhodili hrsť piesku do vzduchu. Znamenalo to: "Zdieľame rovnaké bremeno. Piesok je náš jediný nepriateľ. Toto pijeme. Ruka, ktorá drží piesok, nemôže držať zbraň."

"Boh stvoril Arrakis, aby vychovával verných." 

princezná Irulán: Múdrosť Muad´Diba (D)

Najcharakteristickejším znakom ich kultúry do príchodu Muad´Diba bola stagnácia, jednotvárnosť a stabilita. Boli uzavretí sami v sebe, svojich zvykoch a náboženstve, bez progresie a pokroku. Každý rys života vyžadoval jednotnú formu, jeho vrodená uzavretosť bola založená na tajnom vnútornom vedomí toho, čo bude fungovať a čo nebude. Modelom pre život, pre spoločenstvo, pre každý prvok väčšej spoločnosti až k najvyšším vládnym špičkám i nad ne - tým modelom musel byť síč (pocit uzavretosti, tradície a tvrdej obrany pred zmenami) a jeho proťajšok v piesku, šaj-hulúd...ktorý bol rozhodne strašným stvorením, ale keď bol ohrozený, skryl sa v nepreniknuteľných hĺbkach púšte.
V minulosti (stovky rokov pred udalosťami popísanými v Dune) vstúpila do života fremenov missionaria protectiva. Jej členky postupne upravovali staré fremenské zvyky.

"Hovorí sa, že fremen nemá svedomie, že ho stratil v spaľujúcej túžbe po pomste. To je nezmysel. Iba tí najhorší primitívi a sociopati nemajú svedomie. Fremen má vysoko vyvinutý svetový názor, v ktorého strede je vždy dobro jeho ľudu. Jeho pocit spolupatričnosti so spoločenstvom je skoro silnejší ako jeho vedomie samého seba. Len cudzím ľuďom sa títo obyvatelia púšte zdajú zvierací... rovnako ako sa cudzinci zdajú fremenom."

Ľud Arrakis (PkD:H)

Napriek tomu, že nepatričný zvuk v púšti mohol znamenať smrť, hudba bola neoddeliteľnou súčasťou ich kultúry. K základným hudobným nástrojom patrili dvojotvorové flauty, tamburíny, tympany vyrobené z valcov melanžoplastu a kožou (ľudskou) napnutou na jednom konci. Hudba mala často náboženský význam, hralo sa napríklad pri rannej modlitbe. Mali i svoje hry, napr. vrubovky.

Majú vysoko vyvinuté svedomie, ktoré sa sústreďovalo na ich vlastné prežitie ako národa. Ostatným sa mohli zdať zverskí. Každý fremen vedel veľmi dobre, že môže urobiť niečo brutálneho a nemať kvôli tomu výčitky svedomia. Netrpeli pocitmi viny z rovnakých príčin ako ostatní. Ich rituály ich oslobodzovali od výčitiek, ktoré by ich inak mohli zničiť. Hlboko v podvedomí vedeli, že akýkoľvek priestupok môže byť aspoň čiastočne pripísaný známym poľahčujúcim okolnostiam: zlyhaniu autority, prirodzeným zlým sklonom, spoločným všetkým ľuďom, alebo smole.

"Fremenská reč naznačuje veľkú výstižnosť, presný zmysel pre výraz. Je ponorená v ilúzií absolútna. Jej predpoklady sú živnou pôdou pre absolutistické náboženstvá. A čo viac, fremeni radi moralizujú. Desivej nestabilite všetkých vecí čelia inštitucionalizovanými výrokmi. Hovoria: "Vieme, že neexistuje žiadna suma všetkého dosiahnuteľného poznania; to je výsadou Boha. Ale čokoľvek sa ľudia môžu naučiť, môžu tiež obsiahnuť." Z tohto prístupu k vesmíru vytvárajú fantastickú vieru v predzvesti a znamenia a vo vlastný osud. Taký je tiež pôvod legendy o Kralizeci: vojne na konci vesmíru."

Dôverné správy Bene Gesseritu (zväzok 800881) (DD)

Život:

Komunity žili v síčoch (okolo roku 10 150 ich mali asi 500) uzatváraných dvojitou dvernou pečaťou. Tie boli rozčlenené na viacero sektorov: jaskyňu liečiteľov, snemovú sálu, manufaktúry, kuchyňu využívajúcu slnečnú energiu, opravovne, školu, sklady potravín, zásobárne vody, huanui, obytné priestory a podobne. Žili tu stroho ale pohodlne, riadili sa podľa pravidiel hadith.  Priestory boli osvetlené iluminačnými guľami, chodby mali kamenné steny a podlaha bola vyčistená od piesku. Podlahu v miestnostiach jali pokrývali mäkké, tkané koberce, boli tu vankúše a nízke kávové stolčeky z kovu a lešteného kameňa. Nechýbali pestrofarebné závesy na stenách, pár predmetov z dreva (vzácnosť), pod stropom iluminačné gule vydávajúce mäkké žlté svetlo, typická vôňa surovej melanže a kyslý pach neumytých tiel a zbytkov po destilácií odpadovej vody a výkalov. Tento zápach fremeni spájali s pocitom bezpečia. V síči rozvádzali vzduch veterné čerpadlá. Stropy síča boli otesané do geometrických vzorov, niektoré aj vykladané mozaikami. V síči neboli hodiny, čas sa tu vyvolával. Rovnako tu neboli ani čuchače jedu. Boli tiež rôzne veľké, napr. síč Tabr mal vyše 20 000 obyvateľov. V každom sa nachádzala zberná nádrž na vodu (fremeni do všetkých vodných nádrží vysadzovali dravé ryby, aby chránili vodu pred piesočnými pstruhmi) a v jej blízkosti miesto, kde bol uväznený malý šaj-hulúd: tvor nie viac ako 9 metrov dlhý, zakrnelý a uväznený medzi vodnými priekopami. Jeho utopením získavali Vodu života. Veľmi dôležitým pojmom v živote síča bol tau. 
V živote fremenov bol veľký paradox v tom, ako príjemne a bezpečne si žili v síči, a aké obrovské nároky na nich kládla púšť, pohyb a život v nej.

Celý ich život a kultúra, zvyky i právo boli v podstate závislé od jedinej veci - púšť bola tak nebezpečným miestom, že celý život sa v nej stával iba reťazou okamžitých vnímaní, z ktorých každé sa viazalo iba k okamžitému prežitiu. Konanie bolo priamo a okamžite závislé od vonkajšieho podnetu, činnosť bola inštinktívna. 
Ak raz dali slovo, to bezvýhradne platilo; neexistovalo medzi nimi niečo ako pretvárka.
Extrémne dôležité bolo pre nich i počasie, a tí, ktorí ho vedeli presne predpovedať, boli držaní vo veľkej vážnosti. Mali napríklad niekoľko názvov vetra, podľa stupňa jeho sily: Pastaza, Kuešma, Heinali-Heinali, Hulasikali Wala a Huanui-naa. Počasie odčítali z palíc ponechaných v púšti.

Voda:

Ich najväčším osobným majetkom boli vodomierky, pričom ich rituálny význam vysoko prevyšoval význam peňazí. Voda mala obrovskú hodnotu, a to najmä v púšti. Ak v púšti poskytol fremen časť svojej vody inému, ten mu ju musel v síči refundovať poľným kurzom 1:10. Za najväčšiu formu prejavenia úcty a smútku za mŕtvym sa považoval dar vlhkosti -» slzy. Najvyššiu úctu a česť inému vzdávajú napľutím na podlahu: obetujú tak vodu svojho tela. Tiež extrahujú vodu zo zabitých nepriateľov (pri ich podrezaní hneď k rane prikladali hubovitú látku, aby sa drahocenná krv nevyplytvala) aj zomretých členov kmeňa - všetka voda jedinca, i jeho vlastná, náležala kmeňu.
Neváhali zabiť vlastných ranených a extrahovať ich vodu, ak boli pri ich momentálnej činnosti viac na obtiaž ako na osoh - vodca skupiny musel urobiť tzv. vodné rozhodnutie.

Slová s prídomkom vodný - vodné puto, vodná záležitosť, vodný sľub - znamenali vždy najvyššiu závažnosť a hodnotu.

Samotný hmotný majetok pre nich nemal veľký význam. Všetko, čo si brali so sebou, bolo nevyhnutné, a to bolo všetko, čo potrebovali. Všeobecne sa u nich považovala krádež za horší zločin ako vražda. Prakticky neexistoval chamtivý fremen. Mali zmysel pre krásu iba vtedy, keď bola užitočná.

Tiež sa veľa nevie o ich hygiene. Ľuďom zvonku vždy dosť zapáchali a vzhľadom k cene vody sa veľmi pravdepodobne nekúpali.

Oblečenie:

Nosia ako základný odev filteršaty, ktoré sami vyrábajú. Tieto šaty nosia do púšte, aby minimalizovali straty telesnej vody. Cez ne majú spravidla prehodenú džubbu. Pod filteršatmi mali zrejme iba bedrovú zásterku a okolo nôh ovinutú hustú tkaninu. Medzi ďalšie vybavenie do púšte patril tĺk, tvorcovské háky, filterstan, litrožóny, temagy, škrtiace lanko a rituálna posvätná dýka - krispel. Ruky si natierali šťavou z listov kríka Larrea mexicana -» zabraňovala poteniu. Zasnúbené fremenky nosili čierne rúcho.

Hierarchia:

Naíb bol vodcom síča, jeho poradným zborom bola Rada starších - isnád. Ďalšími významnými funkciami boli vodár, jazdci piesku, sajadína (akolyta), fremenská Ctihodná matka a arífa.
O veciach týkajúcich sa všetkých fremenov rozhodovala Rada naíbov.

Zlodeji vody -

Vydedenci -

Obrady:

Svadobný obrad (pozri aj heslo: Mendi) viedli naíb a sajadína. Prebiehal počas splnu oboch Mesiacov Arrakis na otvorenej púšti. Snúbenica mala čierne rúcho a vo vlasoch zapletené svoje a manželove vodomierky, ktoré symbolizovali splynutie ich životov. Slobodné fremenky s rozpustenými vlasmi predvádzali v púšti tradičné svadobné spevy a tance, ktoré boli symbolom piesočnej púštnej búrky (kroky tanca mali pôvod vo vírení prachových diablíkov - zrejme veterný vír). Samotný obrad prebiehal v reči šakobsa.

"Uspokoj u mňa svoje oči a ja uspokojím tvoje srdce."
"Uspokoj u mňa svoje nohy a ja uspokojím tvoje ruky."
"Uspokoj u mňa svoj spánok a ja uspokojím tvoje bdenie."
"Uspokoj u mňa svoju túžbu a ja uspokojím tvoju potrebu."
"Teraz ste spojení vodou."

Muž nesmel ženu vidieť 2 dni pred obradom. Túto dobu trávili obaja tým, že sa krášlili a písali vyznania lásky a milostné básne, ktoré si neskôr vymenili.
Zvláštnym zvykom bolo i to, že ak žena cítila, že jej dieťa bude predurčené k významným veciam, dala pôrodným babám pokyn, aby destilovali a uschovali jej plodovú vodu. Matka ju potom dala svojmu synovi v deň jeho svadby.

Muž: "Tu ti splácam sľub, ktorý si dala. Vylievam sladkú vodu na tvoju hlavu v tomto mieste bezveternom."
Žena: "Nič než život nech nie je medzi nami."
Muž: "Budeš žiť v paláci, láska moja."
Žena: "Nepriatelia podľahnú skaze."
Muž: "Zaiste ťa dobre poznám."
Žena: "Skutočne dobre."
Spoločne: "Ideme po tejto ceste spoločne, lebo moja láska ju vystavala pre teba." (PkD:H)

Obrad Ahal -

Pohrebný obrad - prebiehal po západe slnka. Telo patrilo človeku, jeho voda kmeňu (Vodný rituál). (Výnimkou bol súboj, kedy telesná voda mŕtveho protivníka patrila víťazovi. Súboj sa totiž vždy odohrával na otvorenom priestranstve a bez filteršiat a víťazovi sa takto nahradila stratená voda pri súboji - tak znel výklad zákona). Obrady začínali spevom:

"Ima trava okolo! (Toto je popol!)
I korenja okolo! (A toto sú korene!)"

Po úvodnej obradnej reči predstupovali pred toho, kto obrad vykonával, priatelia mŕtveho a posadili sa okolo vecí, ktoré po ňom zostali. Tie sa potom rozdeľovali medzi nich, prvý si vyberal muž z najvyšším postavením -» právom vodcu. Spomínali sa pritom činy, ktorými si mŕtvy vyslúžil ich priateľstvo. Vodca obradu vybral predmety pre ženu, strážcov a pre Pohrebnú planinu. Duch opúšťal podľa fremenov telesnú vodu pri východe Prvého mesiaca. Obradná reč mala spevný charakter. Ceremoniál sa končil tichým spevom:

"Oko mesiaca pozýva ťa k sebe -
Šaj-hulúd uvidí ťa v hrobe;
noc purpurová a prašné nebo,
krvavá smrť zdolala teba.
K mesačnej sa modlíme tvári - 
šťastiu sa u nás tak bude dariť,
hľadané sny splnené budú
v zemi s dobrou a pevnou pôdou."

Nakoniec sa slávnostne predávala voda mŕtveho -» vracala sa kmeňu, alebo odovzdávala tomu, kto zvíťazil v súboji: "Tento podiel patrí tebe. Stráž ho pre kmeň a chráň pred neopatrnou stratou. Štedro ho poskytni v časoch núdze. A predaj ho ďalej pre dobro kmeňa, až sa tvoj čas naplní." Voda sa predala do kmeňových zásob, vlastník dostal jej hodnotu vyjadrenú vodomierkami.
Ako výraz žiaľu za zosnulým sa nosili zelené šatky (zelená bola u fremenov farbou smútku). Súčasne, alebo v neskoršom období, bola za smútočnú farbu považovaná i žltá.

Podľa ich zvyklostí preberal víťaz súboja zodpovednosť za ženu a deti porazeného, získal jeho komnaty, kávovú súpravu i vodu. Vdovu mohol prijať ako právoplatnú ženu, alebo ako služobníčku (Stala sa ghanimou - vojnovou korisťou.). Ak ju prijal ako služobníčku, mohol toto rozhodnutie zmeniť v priebehu 1 roka. Ak tak neurobil, po roku sa stala slobodnou ženou a mohla si vybrať muža podľa svojej vôle. Toto povolenie jej mohol víťaz dať i skôr. Za deti mal však istú zodpovednosť až do smrti.

Podľa fremenských zákonov sa incest trestal triádou smrti.

Zásnuby vyžadovali otvorený súhlas zasnubovanej fremenky.

Obrad vysvätenia sajadíny - vykonávala ho fremenská Ctihodná matka:

Ctihodná matka: "Ona sa vrátila z hidžry, ona videla vody."
Dav: "Videla vody."
Ctihodná matka: "Vysväcujem dcéru (meno otca) za sajadínu."
Dav: "Je vysvätená."
Ctihodná matka: " Ja, Ctihodná matka, ktorej hlas hovorí za početné zástupy, hovorím vám toto: Je správne, aby si ona vyvolila povolanie sajadíny."
Dav: "Je to správne."
Ctihodná matka: "Dávam ti striebornú oblohu, zlatú púšť a jej lesknúce sa skaliny, zelené polia, ktoré sa zrodia. To všetko dávam sajadíne. Nech je tomu tak, ako si šaj-hulúd zaslúži."

Ceremoniál semena - slávnostný obrad, pri ktorom "vznikala" nová fremenská Ctihodná matka. Základom obradu bola Voda života, ktorá aktivovala psychokinetické schopnosti kandidátky. Ak ich dokázala správne použiť, bola v krátkom časovom okamihu, ktorý mal pre ňu charakter zastaveného času, schopná premeniť Vodu života a otvoril sa jej prístup do genetickej pamäti mimo jadra -» do minulých životov všetkých fremenských Ctihodných matiek pred ňou (do jadra dokázal nahliadnuť iba Kwisatz Haderach). Ak to nedokázala, zomrela.

"Šaj-hulúd nás sleduje. Nech predstúpia vodní majstri."
"Je tu voda?"
"Je tu voda. Ale mi ju piť nemôžeme."
"Je tu semeno?"
"Je tu semeno."
"Požehnaná  nech je Voda a jej semeno."

Úspešná Ctihodná matka vytvorila katalyzátor, ktorý premenil ostatné molekuly Vody života. Pri obrade sa kvapka takto katalyzovanej zlúčeniny preniesla späť do vaku a celý obsah tak premenila. Následne došlo k splynutiu vedomí novej a starej Ctihodnej matky. Stará predala novej všetky svoje životné skúsenosti a životy jej predchodkýň (ktoré sa tiahnú až do čias otroctva na Rossaku i ďalej) a zomrela. (Nie je jasné, či toto zomieranie predchodkyne je pravidlom alebo nie. - Historik). Proces, pri ktorom vznikala benegesseritská Ctihodná matka nebol totožný ale výsledok bol rovnaký.
Vzdávala sa česť mŕtvej Ctihodnej matke a premenená Voda života bola potom rozdelená medzi ostatných účastníkov obradu...

"Bolo jej požehnané. Zmiešaj vody, nech sa táto premena dostane ku všetkým, aby ľudia mohli požehnanie zdieľať."
"Stretla som sa so Ctihodnou matkou Ramallo. Ona odišla, ale zostáva. Nech je jej pamiatke vzdaná v obrade česť."

 ...u ktorých vyvolala efekt intenzívnejšieho si uvedomenia ostatných. Pre túto časť obradu sa používalo i označenie orgie alebo zdieľanie Vody. Došlo vtedy k akejsi drogou navodenej kolektívnej empatií. Dochádzalo tu aj k fyzickým kontaktom -» zdieľaniu tiel.

Obrad obriezky - podstupovali ho deti mužského pohlavia už v najranejšom veku.

Oslava zrodenia - tesne pred, počas a po pôrode nového fremena. Deti sa už rodili s modrými očami (metabolity melanže zrejme prenikajú placentárnou bariérou; nie je však isté, či tým FH nemyslel normálne modré oči - Historik).

Nočná modlitba lúčenia - na počesť padlých predkov fremenov na Poritrine, Bela Tegeuse, Rossaku a Harmonthepe. Končila sa slovami "Nikdy neodpustíme a nikdy nezabudneme."

Síčové tau orgie - kmeň pri nich pil premenenú Vodu života. Ich základnou podstatou bolo uvoľňovanie nazhromaždených tlakov svojich vlastných genetických spomienok a ich vedomé popretie. Fremeni, v ktorých tieto spomienky do istej miery uvoľňovala všadeprítomná melanž, sa ich totiž desili. Pri orgiách dochádzalo vlastne k časovo obmedzenej Zvrátenosti. Pre Predzrodených takáto úľava neexistovala...

Súd posadnutosti -

Rituál vody počatia - jeden z najdávnejších a najdlhšie prežívajúcich pôvodných fremenských rituálov. Plodová voda novorodenca bola pri pôrode zachytená a destilovaná do prvej vody, ktorú toto dieťa dostalo. Tradičná forma vyžadovala, aby túto vodu podala kmotra a povedala pritom: "Toto je voda tvojho počatia."

Rituál priateľstva - každý síč mal vlastný a uchovával ho v tajnosti. Bol to obrad, pri ktorom sa vyhlasoval kandidát na Priateľa síča. Napr. v síči Fondak sa obetoval sokol a orol a prednášala veta: "Boh zoslal každému, čo jeho je: sokoly, orly, priateľstvo a česť."

Rituál tai-hai -

Skúška akl v čase mihny

Obrad výberu mena - fremeni mali 2 mená; jedno kmeňové, ktorým ho mohli volať iba príslušníci jeho vlastného kmeňa, druhé verejné. Obrad bol zrejme súčasťou skúšky dospelosti. Tajné meno vyberal naíb kmeňa, verejné si zvolil mladík sám. Potom k nemu pristupovali členovia kmeňa, dotýkali sa dlaňou jeho čela a pri následnom objatí opakovali jeho tajné meno.

Obrad prijatia za jazdca piesku -

"Svet je mŕtvola. Kto sa môže odvrátiť od anjela smrti? To, čo Šaj-hulúd nariadil, musí sa stať."

Výzva k obradu na prijatie jazdca piesku, zároveň bojový pokrik fedajkínskych kománd smrti.

Keď fremen prinášal niekomu zlé správy, pozeral sa doľava a klopil oči.

Niektoré ďalšie termíny spojené s fremenmi - tekwa, ahal, Ibádove oči, muad´dib, wali, istisláh, bakka, bakkove šatky, ichwán badawijjín.

Vojenské schopnosti:

Fremeni boli pravdepodobne najlepšími bojovníkmi v celom známom vesmíre, dokonca lepší ako sardaukari. Keď chcel Liet Kynes vidieť a osobne preskúmať jedno z diel, ktoré používali Harkonneni pri útoku na Arrakis, tak mu ho ukoristili - delá obsluhovali sardaukari; pri útoku ich fremeni zabili viac ako stovku a stratili iba 2 mužov! (Aj keď sardaukari tvorili zrejme iba menšiu časť celkového počtu). Celkové čísla pri odchode sardaukarov z Arrakis ukazujú, že zabili cca 20 000 fremenov, stratili však takmer 100 000 svojich ľudí!!!

Čím opovrhuješ? Podľa toho ťa skutočne spoznáme." 

princezná Irulán: Pravá kniha o Muad´Dibovi (D)

Nemali žiaden strach zo smrti - ak to bolo výhodné z taktického a vojenského hľadiska, bez zaváhania obetovali vlastný život. (Príkladom je samovražedný nálet malej toptéry na pechotný transportér -» 3 mŕtvi fremeni proti 300 mŕtvym vojakom v transportéri.)

Ukážka fremenskej výrečnosti :-)  "...vypieskovaná, zavšivená hromada jašteričieho hovna s červím ksichtom!!!..."

Úryvok z fremenského náboženského zariekavania:

Ibn kirtaiba, tak ďaleko, ako miesto, kde končí prach.
Vidím fremena s knihou príkladov:
Predčíta Al-Látu, slnku, ktorému sa vzoprel, a ktoré si podmanil.
Predčíta saduom súdu a takto znie to, čo predčíta:
"Nepriatelia moji sú ako okmásané zelené listy,
ktoré stáli v ceste divokej víchrici.
Ty´s neuzrel, čo vykonal náš Pán?
Zoslal morovú ranu na tých,
čo osnovali úklady proti nám.
Sú ako vtáci rozprášení lovcami.
Ich úklady sú ako pilulky jedu,
ktoré odmietajú každé ústa.
Ich skutky boli zmarené.
Plameň boží zachvacuje tvoje srdce.
Plameň boží zapaľuje.
Tvoji nepriatelia padnú.
Bi-la kaífa."

Používali v boji krispely a strelné zbrane, nikdy nie štíty.

Mali pomerne dobré vzťahy s pašerákmi, s ktorými čulo obchodovali. Hlavnou komoditou bola samozrejme melanž. Rovnako platili korením Kozmickej Gilde za súkromie -» za to, že na obežnej dráhe Arrakis nikdy nebudú žiadne meteorologické satelity.

Jedlo:

Na jedálnom lístku fremenov bolo najzaujímavejšie to, že prakticky v každom jedle sa nachádzala štedrá dávka melanže. Napr. vtáčie mäso a obilie, spojené melanžovým medom a zabalené do listu; kaša s datľami a orechmi rozmiešanými v tekutine zliatej z čiastočne fermentovanej melanže; melanžové koláčiky s medom a sezamom; melanžový chlieb, melanžové sušienky, cepeda, pot-a-oie, sirián na nespočetne veľa spôsobov. Do púšte si brali promotor.

Káva - kávové zrnká opražené do ružovohneda, roztlčené na jemný prášok v kamennom mažiari ešte za horúca, okamžite zavarená so štipkou melanže.

Premena Arrakis:

Ich osudom sa stala vízia planetológa Pardota Kynesa o premene Duny na zelenú planétu. Ten sa stal ich vodcom, neskôr túto úlohu prebral jeho syn Liet.

"Fremeni sú ľudia, ktorých žitie je naplnené zabíjaním; ľudia, ktorí všetky svoje dni prežili v zlobe a zármutku, bez toho aby niekedy uvažovali o tom, čo by mohlo niečo z toho nahradiť - až na jeden sen, ktorým ich predchol jeden planetológ." - Paul Muad´Dib Atreides (D)

Neďaleko od malej ľadovej čiapočky na južnom póle, kde údajne malo byť tak chladno a nehostinne, že sa tu nedalo žiť, postavili fremeni tajný tábor. Bolo to prvé miesto, kde na Arrakis tiekla voda pod otvoreným nebom. Fremeni inštalovali slnečné zrkadlá a šošovky, aby ohriali zamrznutú okolitú pôdu a zasadili tu rastliny. Podnet na vytvorenie tohoto miesta im dal nevedomky Pardot Kynes, keď predniesol fremenom svoju víziu. Toto miesto sa stalo akýmsi symbolom možnej budúcnosti Arrakis.
Fremeni začali svoju planétu postupne meniť... vybudovali na tisíce tajných vodných zásobární s vetrolapmi, kde zhromažďovali vodu potrebnú na premenu Arrakis na planétu vhodnú pre život. Bolo vypočítané, koľko jej má byť. A o všetkých zásobárňach vedelo iba niekoľko z nich...
Za čias Paula Muad´Diba sa už objavujú zmienky o prvých oázach v južnej púšti.

"Náboženstvo a zákon musí byť medzi masami jedno a to isté. Neposlušnosť musí byť hriechom a musí sa postihovať náboženským trestom. To bude mať dvojaký účinok - prinesie to jednak väčšiu poslušnosť a jednak väčšiu statočnosť. Chápte, nesmieme spoliehať ani tak na statočnosť jednotlivca ako na statočnosť celého ľudu." (D)

Pardot Kynes, prejav k zhromaždeniu síčov

Počas regentstva Sv. Alie terraforming rýchlo pokračoval a piesočných červov ubúdalo. Leto II. po svojej premene zmenu podnebia Arrakis výrazne spomalil, konečnému zániku jedinečného ekosystému o niekoľko sto rokov neskôr však nezabránil...

K obratu došlo po jeho smrti, keď zárodky piesočných červov z jeho tela uzavreli znovu vodu na Arrakis a premenili ju na púšť s novým kolobehom piesočného červa, ktorý obsahoval "spiacu perlu vedomia" Božského imperátora.

Asi 1500 rokov po jeho "smrti" bola domovina fremenov prakticky zničená atómovými zbraňami Ctených matre.

Proroctvo a náboženstvo

"Existuje jaskyňa, ktorá je pre fremenov jaskyňou života. Je to skutočná jaskyňa, ktorú ukryla púšť. Šaj-hulúd, pradedo všetkých fremenov, tú jaskyňu uzatvoril. Je uzatvorená, aby sa tam nemohli skrývať zbabelci." (DD)

Náboženstvo fremenov bolo mixom ich vlastného historického dedičstva a vplyvu missionarie protectivy. Podrobnejšie pozri tu:
Verili, že človeka robí zem, kde sa narodil.
Fremeni mali proroctvo: že raz príde na Arrakis žena z Bene Gesseritu, ktorá pozná význam Veľkého tvorcu, matka Lisána al-Ghariba a Mahdího, vodcu a dieťaťa Bene Gesseritu, ktorý ich povedie k slobode. (Proroctvo ponechávalo istú voľnosť pokiaľ sa jednalo o to, či Matka bohyňa privedie Spasiteľa so sebou alebo ho porodí až na Dune.) Mahdí si mal uvedomovať to, čo ostatní nemohli chápať. Mal ich pozdraviť svätými slovami a poznať ich zvyky, akoby sa s nimi narodil. Prehliadne všetky úskoky a pasce. Bude s matkou zdieľať ich najvrúcnejší sen (premenu Arrakis)... presne sa to hodilo na mladého Paula Atreida.
Lisán al-Gharib mohol byť živý i mŕtvy súčasne (potvrdené kómou po požití Vody života). A jeho slovo malo priniesť večnú smrť tým, kto sa postavili proti spravodlivosti...

"Toho dňa, keď Muad´Dib so svojou rodinou prvý krát prechádzal ulicami Arrakénu, niektorí z prihliadajúcich si pripomenuli legendy a proroctvá a odvážili sa volať: "Mahdí!" Z ich volania však znela skôr otázka než konštatovanie, keďže zatiaľ mohli iba dúfať, že je tým, kto im bol predpovedaný - Lisán al-Gharib, Hlas z vonkajšieho sveta. Svoju pozornosť zamerali i na jeho matku, keďže už skôr počuli, že je z Bene Gesseritu, a bolo im zrejmé, že je niečo ako ďalší Lisán al-Gharib."

 princezná Irulán: Pravá kniha o Muad´Dibovi (D)

Rod Atreidov videl počas preberania léna na Arrakis vo fremenoch rozhodujúcu šancu, ktorá by mohla zabrániť sklapnutiu pasce pripravovanej padišáhom imperátorom Shaddamom IV. a barónom Vladimírom Harkonnenom. Duncan Idaho ako vyslanec Atreidov sa mal pokúsiť o spojeneckú dohodu. Harkonnenov totiž fremeni nenávideli a spôsobovali im veľké škody. Fremeni však boli pomerne zdržanliví a zaujali vyčkávaciu taktiku, aby zistili, či sa novým lénnym pánom dá dôverovať. Uzavreli s nimi skôr akúsi dohodu o neútočení a pomohli im predaním podrobných máp púštnych oblastí, ktoré obklopovali pevnosti zanechané Harkonnenmi. Bolo však už primálo času a zrade a porážke sa nevyhli.

Paul Atreides - Usúl - Muad´Dib... stal sa ich novým vodcom, ich Prorokom, priniesol im novú organizáciu i zmysel života. Stal sa ich novým náboženstvom a bohom...a zároveň ich pripravil o nevinnosť. Džihád trval 12 rokov (10 193 - 10 205). Väčšina fremenov ho brala ako príležitosť získať zvláštne zážitky, dobrodružstvá a bohatstvo. Podľa štatistík priniesol smrť 61 miliardám ľudí, sterilizoval 90 planét a úplne demoralizoval 500 ďalších, zmietol stúpencov 40 náboženstiev. Paul a jeho rodina sa stali základom nového náboženstva. Moc a náboženstvo splynuli v kvizarate.

"Civilizovaný človek sa môže stať primitívom. To vo svojej podstate znamená, že sa zmení jeho spôsob života. Staré hodnoty sa zmenia, začnú byť spojené s krajinou, jej zvieratami a rastlinami. Táto nová existencia vyžaduje znalosť tých zložitých a vzájomne prepojených udalostí, ktoré sa obvykle nazývajú prírodou. Vyžaduje určitú mieru úcty k nezávislej sile obsiahnutej v takýchto prírodných systémoch. Keď človek získa túto znalosť a úctu, hovorí sa tomu "byť primitív". Opak je samozrejme rovnako pravdivý: primitív sa môže stať civilizovaným, ale nie bez toho, že sa zmieri s desivými psychologickými škodami."

Letove poznámky (?)

Došlo akoby k rozdeleniu fremenov na staré kmene a kvizarat. Kmene obnovili staré rituály a krvavé obete (obety panien šaj-hulúdovi). Táto skupina tvrdila, že imperátor Muad´Dib a jeho sestra Alia sú jedinou osobou, jedinou bytosťou, napol mužskou, napol ženskou. Mnohí fremeni (bola ich však výrazná menšina) začali Muad´Diba nenávidieť -» zmenil ich spôsob života, mnohí sa odvrátili od starých fremenských zvykov; dokonca silnel odpor voči transformácií Arrakis.

"Fremen sa musí vrátiť k svojej pôvodnej viere, k svojej geniálnej schopnosti vytvárať ľudské spoločenstvá; musí sa vrátiť k minulosti, kedy v súboji s Arrakis dostal lekciu prežitia. Jedinou starosťou fremena by malo byť otvoriť svoju dušu vnútornému učeniu. Svety Impéria, Landsraadu a konfederácie CHOAM mu nemajú čo povedať. Len ho okradnú o jeho dušu..."

Kazateľ v Arrakéne (DD)

Avšak po zrade kvizaratu a pokusu o jeho zavraždenie, ale hlavne jeho posledný čin, keď ako slepec odišiel sám do lona púšte (v súlade s fremenskými zvykmi), zaistil rodu Atreidov ich neotrasiteľnú lojalitu a jemu nesmrteľnosť.

"Nebudem sa prieť s tvrdeniami fremenov, že sú božsky inšpirovaní k šíreniu náboženských objavov. To tá druhá vec, na ktorú si robia nárok, teda ideologické odhalenia, ma nútia zahrnúť ich výsmechom. Samozrejme, vznášajú dvojaký nárok v nádeji, že to posilní ich postavenie a pomôže im udržať sa vo vesmíre, ktorý ich považuje za stále nepríjemnejších utlačovateľov. V mene všetkých týchto utlačovaných ľudí varujem fremenov: krátkodobé výhody v dlhodobom výhľade vždy stroskotajú."

Kazateľ v Arrakéne (DD)

Jedno z ich najstarších proroctiev v Kitáb al-Ibár tvrdilo, že príde čas, kedy začnú malí tvorcovia vychádzať z piesku, a že to bude znakom toho, že fremeni opustili svoju priateľku púšť, že šaj-hulúd zomiera. Stalo sa tak počas vlády Sv. Alie. Počas jej regentstva, ktoré výrazne ovplyvnila jej Zvrátenosť, došlo k postupne sa prehlbujúcej roztržke medzi púštnymi fremenmi a fremenmi z imperiálnej armády, ktorá vyústila až do občianskej vojny. Prímerie nastalo až vtedy, keď Alia súhlasila so skúškou Súdu posadnutosti. 

Zánik fremenov:

Ako planéta začala byť plodná, fremeni sa oslobodzovali od tlaku nedostatku pôdy a ich nové spoločenstvá začali strácať tradičný charakter síčových pevností. V starej síčovej kultúre boli od najútlejšieho detstva vychovávaní podľa hesla: "Rovnako ako znalosť tvojej vlastnej bytosti aj síč tvorí pevnú základňu, z ktorej vychádzaš do sveta a do vesmíru."
Tradičný fremen hovoril: "Staraj sa o massifu." To znamená, že všetkému vládne zákon. Ale nová sociálna štruktúra tieto staré právne obmedzenia uvoľnila, disciplína bola nedôsledná. Noví fremenskí vodcovia poznali iba svoj nižší katechizmus predkov plus históriu ukrytú v štruktúre svojich piesní. Ľudia nových spoločenstiev boli nestálejší, otvorenejší, hádali sa častejšie a menej sa podriaďovali autorite. Starý síčový ľud bol disciplinovanejší, mal väčší sklon k skupinovému jednaniu a pracoval tvrdšie; bol obozretnejší voči svojim zdrojom. Starší ľudia stále ešte verili, že usporiadaná spoločnosť je naplnením jedinca. Mladí sa tomuto presvedčeniu vzdiaľovali. Muad´Dibovo náboženstvo bolo celé založené na starej kultúrnej tradícií fremenských síčov, zatiaľčo nová kultúra sa od týchto pravidiel viac a viac vzdiaľovala.

K zmene správania sa fremenov v zmysle návratu k starému spôsobu života a obyčajam došlo po objavení sa "démona púšte", ktorý ničil kanáty a vrátil tak transformáciu Arrakis o niekoľko rokov späť. Fremeni opúšťali džedídy a vracali sa do starých síčov. Návrat však nebol úplný, fremeni sa už príliš zmenili...

Počas tisícročí života Božského imperátora Leta II. došlo prakticky k zániku fremenov ako národa a svojbytnej kultúry. Fremenské cnosti a statočnosť prežívali už iba v knihách a Ústnej histórií. Staré obrady už udržovali iba tzv. múzejní fremeni v tzv. Síčovom skanzene. (Ich prvým sídlom bola budova menom Nepravý síč na okraji mesta Onn.)Mali zakázané opustiť svoj síč bez zvláštneho povolenia Božského imperátora. Boli len úbohou zdegenerovanou paródiou pôvodných fremenov. Zdá sa, že na ich výcviku sa do istej miery podieľali i Rybie hovorkyne. Mali v Letovom pláne jedinú úlohu: zachovávať staré zvyky (bez ohľadu na to, či im rozumeli alebo nie, alebo či sa dožadovali nejakých zmien - ktoré boli samozrejme zamietnuté).
Za peniaze fungovali ako informátori Bene Gesseritu o dianí na planéte.

Heinar (      -      )

Starý naíb síča Červeného valu, do ktorého priviedli Pardota Kynesa potom, čo zachránil troch fremenských mladíkov pred smrťou z rúk harkonnenských vojakov. Mal iba jedno oko a v mladosti stratil 2 prsty v súboji na krispely. Tvrdý ale schopný vodca svojich ľudí, za jeho vlády síč prosperoval. Mal dcéru Farúlu.
Spočiatku planetológovi nedôveroval a spolu s Radou starších rozhodol o jeho smrti.

"Slepota môže mať mnoho podôb, nielen neschopnosť vidieť. Fanatici sú často slepí vo svojich myšlienkach. Vodcovia sú často slepí vo svojich srdciach." 

Oranžsko-katolícka biblia (PkD:?)

Po Ulietovej samovražde však uveril, že Pardot Kynes je skutočným prorokom a ponúkol mu miesto naíba. Ten však túto poctu odmietol -» chcel sa plne oddať práci na premene Arrakis. Heinar tak zostal naíbom. V jeho časoch prebehlo na podnet Pardota Kynesa prvé fremenské sčítanie ľudu.

Uliet (      -      )

Uliet znamená starší Liet. Jazdec piesku a jeden z najväčších fremenských bojovníkov. Muž stredného veku s nepravidelnými rysmi, hlboko veriaci a poverčivý človek. 
Dostalo sa mu cti zabiť planetológa Pardota Kynesa po vynesení rozhodnutia Rady starších. Mal tak urobiť posväteným krispelom, namočeným do jedovatej Vody života. Bol však šokovaný jeho nevšímavosťou k hroziacej smrti a jeho víziami. Náhle ho ovládlo presvedčenie, že planetológa vedie Boh, že je jeho prorokom. S pomyslením, že ak by ho zabil, jeho duša by bola navždy zatratená, úmyselne spadol na otrávený nôž. Tým navždy zmenil históriu fremenov... 
Ľudia považovali jeho smrť za osudové znamenie a Pardot Kynes sa od tejto chvíle stal nedotknuteľným Božím prorokom, vládcom nad životom a smrťou všetkých fremenov. Paradoxne si to sám ani neuvedomil...
Vstúpil do histórie ako človek, ktorému Boh povedal, čo má robiť - Bohom osvietený.

"Keď sa stred búrky nehýbe, stojíš jej v ceste." 

fremenská múdrosť (DD)

Frieth (      -      )

Mladá fremenka, Stilgarova sestra. Mala jemné rysy, tenké pery a hladkú hnedú pleť, dlhé vlasy po pás, bola krásna a tichá. Stala sa ženou Pardota Kynesa, ktorému porodila syna Lieta.

"Najväčšia sila fremenov je v pozorovaní. Čím viac pozorujeme, tým viac vieme. Takéto udalosti nám dodávajú silu, zvlášť tam, kde ostatní nevidia." 

Frieth, žena Pardota Kynesa (PkD:?)

Stilgar (      -      )

Warrick (10 154 - 10 174)

Farúla (      -      )

Mapes (      - 10 191)

Mala titul šedout - "ten, kto naberá zo studne". Fremenka, ktorá sa prihlásila do služby hlavnej slúžky lady Jessiky. Predtým už v podobnom postavení pracovala pre lady Margot Fenringovú. Bola sprievodcom a spojkou pri jej tajnom stretnutí s fremenmi a Ctihodnou matkou Ramallo. Mala dôveru Thufira Hawata i Duncana Idaha, ktorí ju do tejto funkcie doporučili. Bola kostnatá, sivovlasá, vráskavá a vysušená, s kožou tmavohnedej farby; mala vysoký, melodický hlas. Pravdepodobne porodila i nejaké deti.
Priniesla lady Jessike krispel -» ako dar, ak sa ukáže, že je vyvolená; ako posla smrti, ak sa ukáže, že tomu tak nie je. Jessica uspela vďaka benegesseritskému výcviku.
Mladý Paul Atreides jej zachránil život, keď zneškodnil pôvodne preňho určeného pátrača. Vložil tak na jej plecia vodný údel. Ona mu na oplátku prezradila, že fremeni vedia s istotou o existencií zradcu v blízkosti rodu Atreidov, hoci nepoznali (nemôžu povedať) jeho totožnosť.
Mapes bola smrteľne zranená (bodnutá nožom do chrbta) zradcom Yuehom tesne pred útokom na Arrakénske sídlo. Krátko pred skonom sa ešte pokúšala varovať poslednými slovami vojvodu Leta Atreida. Bolo však už neskoro...

Jamis (       - 10 191)

Ctihodná matka Ramallo (      - 10 191)

Patrila k missionaria protectiva (dokonca bola spolužiačkou neskoršej Matky predstavenej Harišky) a stratila sa očiam Bene Gesseritu okolo roku 10 070, keď ako posledná z Ctihodných matiek zmizla v púšťach Arrakis, aby konala jej dielo. Kontakt s ňou naviazalo Sesterstvo až o 100 rokov neskôr prostredníctvom lady Margot Fenringovej. V tom čase už bola poslednou žijúcou benegesseriťankou medzi fremenmi.
Stretávame sa s ňou až na konci jej života -» starou, šedivou, s tmavými očami, vychudnutou a vysušenou. Mala problémy s chôdzou a starecký chrapľavý hlas, vyžarovala z nej však obrovská duchovná sila.
Pretože fremeni museli opustiť síč Tabr, aby sa vyhli útokom sardaukarov, rozhodla sa predať svoje vedomie, svoj život i životy svojich predchodkýň lady Jessike. Ďalšiu hidžru by už totiž neprežila. Pomohla jej ešte zachrániť nenarodenú dcéru pred smrťou z tejto premeny... a zomrela.

Chani (      - okolo roku 10 207)

Harah (      -      )

Farok (      - 10 205)

Korba (      -      )

Namrí (      - cca 10 217)

Siona Ibn Fuad al-Sejefa Atreidová (      -      )