Melanž - "Korenie všetkého korenia"

melanž, -e (ž), pôvod neistý (pravdepodobne odvodený zo starej terranskej franštiny): 1: zmes korenia 2: korenie planéty Arrakis (Duna). Jeho geriatrické vlastnosti prvý krát zaznamenal Jansúf Ashkoko, kráľovský chemik za vlády Šakáda Múdreho; arrakénska melanž, nachádzaná iba v najhlbších púštiach Arrakis, bola spájaná s prorockými víziami Paula Muad´Diba (Atreida), prvého fremenského Mahdího; používajú ju tiež navigátori Kozmickej Gildy a Sesterstvo Bene Gesserit.

Kráľovský slovník, V. vydanie (DD)

Melanž, známa tiež ako korenie (v bežnej galaštine existuje pre ňu 28 rôznych slov). Jej jediným zdrojom v Známom vesmíre bola púštna planéta Arrakis - Duna. Jej množstvo ani zdroj nie sú, respektíve do čias imperiálneho planetológa Pardota Kynesa neboli všeobecne známe. (A ani potom.)
Na Arrakis sa vyskytovalo prakticky všade: vo vzduchu i jedle.

"Konkrétnou úlohou našej neoficiálnej misie bolo preskúmať neobývané svety, či sa na nich nenachádza iný zdroj melanže, na ktorej je závislá tak veľká časť Impéria. Zdokumentovali sme cesty mnohých našich kormidelníkov a navigátorov, ktorí prepátrali stovky planét. Do dnešného dňa sme však bohužiaľ nemali úspech. Jediným zdrojom melanže v známom vesmíre zostáva púštna planéta Arrakis. Gilda, CHOAM a ostatní, ktorí sú na melanži závislí, musia i naďalej zostať nevoľníkmi Harkonnenského monopolu. Avšak prieskum odľahlých území z hľadiska planetárnych systémov a nových surovinových zdrojov napriek tomu priniesol svoje ovocie. Detailné prieskumy a orbitálne mapy na priložených archoch riduliánskeho kryštálu budú mať pre CHOAM nepochybný komerčný význam. Vzhľadom k tomu, že sme splnili svoju časť zmluvy podľa dopredu dohodnutých špecifikácií, žiadame týmto, aby CHOAM previedla príslušnú platbu na oficiálnu centrálu Gildovnej banky na Spojke." 

správa Kozmickej Gildy pre CHOAM (PkD:A)

Táto látka bola krvou Impéria. Impérium v podstate existovalo iba vďaka jej existencií. A dôvody?

1. Umožňovala cestovanie vesmírom. Kozmická ňou plnila kontajnery, v ktorých žili jej navigátori. Melanž im umožnila upadnúť do "navigačného tranzu", pri ktorom "videli" bezpečnú transsvetelnú trasu skôr, ako ňou loď preletela.

2. Predlžovala život (minimálne štvornásobne oproti priemernej dĺžke), chránila zdravie a dodávala životnú energiu (pravdepodobne cez posilnenie ľudského imunitného systému). Bola na nej závislá prakticky celá vládnúca vrstva Impéria. Dokonca ju v malých množstvách užívala i rozsiahla stredná vrstva. Vyvolávala určitú imunitu voči niektorým z najbežnejších jedov.

3. Nepriamo na nej závisela i existencia Bene Gesseritu, respektíve ich Ctihodných matiek. Kandidátka na fremenskú Ctihodnú matku musela transformovať "jed osvietenia" -» produkt púštneho červa, ktorý je súčasťou vývojového cyklu melanže.

4. Bola najdôležitejšou obchodnou komoditou. Na imperiálnom trhu sa jej cena pohybovala až okolo 500 - 620 000 solárov za 10 gramov. Bez nej by došlo ku kolapsu imperiálneho obchodu.
Počas ekologickej transformácie došlo postupne k vyhynutiu piesočných červov a cena melanže sa dostala do nepredstaviteľných výšok. 3000 rokov po ich vyhynutí mal najväčšiu zásobu Božský imperátor Leto II., určité zásoby mala Gilda, Bene Gesserit a malé množstvá boli medzi zbytkami veľkorodov.

5. Muad´Dib tvrdil, že bola kľúčom k jeho vešteckým schopnostiam.

"Príroda postupovala nevysvetliteľne dopredu a späť, aby vytvorila toto úžasné, rafinované Korenie. Láka to k myšlienke, že iba božský zásah mohol vytvoriť látku, ktorá na jednej strane predlžuje ľudský život a na druhej otvára vnútorné dvere psychiky, vedúce k zázrakom Času a Stvorenia."

Hidar Fen Ažidika - Laboratórne poznámky o podstate melanže (PkD:H)

Vzhľadom k významu melanže malo léno na Arrakis obrovskú finančnú i politickú hodnotu. Právo udeliť ho mal Imperátor, pričom jeho rozhodnutie pravdepodobne podliehalo schváleniu CHOAM. Získal ho na niekoľko desiatok rokov niektorý z veľkorodov, zväčša za zásluhy alebo ako potvrdenie svojej politickej či hospodárskej sily.

Prepátraných dvesto tridsať osem planét, mnohé z nich na hranici obývateľnosti. Surovinový prieskum zistil mnoho cenných materiálov, zahrnutých v prehľade. Mnohé z týchto planét stoja za bližší prieskum, či už pre ťažbu minerálov alebo pre možnú kolonizáciu. Ale rovnako ako v predchádzajúcich správach, korenie nájdené nebolo." 

správa pre imperátora Rafaela Corrina, prehľad nezávislého prieskumu (III. expedícia, PkD:A)

Ťažba melanže bola mimoriadne nákladná. Využívali sa k tomu obrovské mechanické továrne na korenie (veľký nákladový priestor + ťažobné bagre) v spojení s mobilnými pozemnými jednotkami (seizmické sondáže, odber vzoriek, mapovanie žily), obrovskými transportnými karyólmi, sledovacími očkami (pátranie po červích stopách) a bojovými ornitoptérami (ochrana skupiny pred ľudskými nepriateľmi). Ťažbu sprevádzalo veľké riziko a obrovské materiálne i ľudské straty - zisk bol však ešte oveľa vyšší. Melanž sa po vyťažení vo viacerých fázach čistila - v 2. fáze sa na to používala gridexová mriežka.
Korenie sa ťažilo hlavne v blízkosti Štítového valu. Pri ťažbe sa oddelilo od piesku v odstredivke a zvyšný piesok sa odsával ventilátormi von z továrne. Tak vznikal v mieste ťažby charakteristický žltý oblak piesku nízko nad povrchom púšte.

Surová melanž mala intenzívnu pižmovo škoricovú vôňu a oranžovú farbu. Jej základná zložka bola silne alkalická (zásaditá) a po kontakte s roztokom kyseliny búrlivo reagovala a menila sa na zelenú penu. Chutila po škorici, ale po každom užití mala trochu odlišnú chuť -» vyvolávala pocit uvedomelého vnemu, ktorý vytváral organizmus, keď zistil, že je mu niečo príjemné. V malých množstvách bola mierne návyková, ale ak sa dodávala organizmu v množstve väčšom ako 2 gramy na 70 kilogramov živej váhy denne, spôsobila veľmi silnú závislosť. Tá sa navonok prejavila sýto modrým zafarbením očného beľma. Fremeni tento jav označovali ako Ibádove oči. Závislosť bola trvalá a odoprenie prísunu melanže znamenalo smrť.

Príjem veľkých dávok korenia spôsobovalo psychické zmeny, ktoré boli u obyčajných ľudí potlačené v podvedomí, kde nemohli spôsobiť vážnejšie poruchy. U geneticky predisponovaných jedincov a po špeciálnom výcviku duševných schopností mohli vyvolať závažné zmeny duševných procesov -» ako k tomu došlo u Paula Atreida.

Melanžový odpad využívali fremeni ako palivo a hnojivo. Melanž tiež fermentovali. Bola súčasťou viacerých potravín a nápojov, napr. melanžového piva, obľúbeného nápoja padišáha imperátora Elrooda IX. Vytvárali sa z nej alebo z odpadov z nej korenné vlákna, papier, olej, povrazy a látky. Melanžový destilát používali na výrobu plastov a paliva.

Zbytkové korenie sa používalo ako surovina na výrobu filmbázy.

Korenná esencia - silný melanžový koncentrát? zmes vody a melanže? Podľa záznamov Bene Gesseritu a Ústnej histórie údajne pôsobila na červa ako silný jed, zabila ho, iniciovala jeho rozpad a nakoniec mala za následok vznik piesočných pstruhov. Bola to žiarivo modrá tekutina.

O odhalenie jej podstaty nebol dlhodobo záujem. Každý držiteľ léna, vediac, že ho má pridelené iba na niekoľko desiatok rokov, sa snažil z monopolu na Arrakis získať čo najväčší prospech -» záujem bol iba o množstvo vyťaženej melanže, nie o pôvod.

V podstate až padišáh imperátor Elrood IX. sa snažil prísť na to, čo vlastne melanž je a vyslal na Arrakis imperiálneho planetológa Pardota Kynesa.
Krátko na to mu Hasimir Fenring, priateľ korunného princa Shaddama, vnukol myšlienku možnosti výroby syntetickej náhrady melanže. To potom vyústilo do tajnej dohody s Bene Tleilaxom a následným politickým komplikáciám.

V čase premeny Leta II. produkoval Arrakis už iba asi 1/10 množstva melanže v porovnaní s časom vlády Harkonnenov. Jej cena preto neustále rástla. O 100 rokov existovalo menej ako 50 piesočných červov a aj tí boli chorí a žili v starostlivo udržiavanej rezervácií. O 200 rokov boli všetci mŕtvi. Ich korenie bolo k dispozícií výhradne Kozmickej gilde a niekoľkým ďalším, a cena bola závratná. Bola to zásoba, ktorú vlastnil Leto II. Atreides. Po jeho smrti došlo k obnoveniu cyklu a znovu k premene Arrakis na púštnu planétu a kráľovstvo piesočných červov.

Vytvoriť identickú kópiu melanže sa Tleilaxu podarilo až v období po smrti Leta Atreida II. Výrazne tým ovplyvnili trh a hoci melanž bola stále veľmi drahým tovarom, stala sa oveľa prístupnejšou. Vyrábali ju vo svojich nádržiach.

Mnohí sa pokúšali rozbehnúť cyklus piesočný červ - melanž na iných planétach. Ale šli na to nesprávnym spôsobom: hľadali planétu podobnú Arrakis, kde ale samotný červ vždy skôr či neskôr zahynul. Správny postup bol presne opačný: nechať piesočné pstruhy, aby premenili planétu na svoj obraz. Podarilo sa to pochopiť a realizovať až Sesterstvu na svojej Kapitulnej planéte, krátko po totálnom vyhubení života na Rakis. (zdá sa, že na túto myšlienku Sesterstvo priviedol Miles Teg)

Životný cyklus piesočných červov a melanže - náčrt:

Základom bol piesočný pstruh. (pre rozbehnutie cyklu na novej planéte potreboval piesočný pstruh katalyzátor - veľké množstvá melanže) Z jeho výkalov (pravdepodobne i z výkalov samotného červa - to je iba domnienka!) zaliatych vodou (vody sa zbavovali v určitej fáze svojho vývoja) vznikalo predkorenie -» vývojová fáza korenia vo forme hubovitej rastlinnej masy polosladkej vône, ktorá mala pravdepodobne fialovú farbu. V tejto fáze dochádzalo k charakteristickým výronom, tzv. výbuchom korenia (predzvesťou skorého výbuchu bola práve polosladká vôňa esterov predkorenia):

Výbuch korenia - ložisko predkorenia (obyčajne v hĺbke okolo 100 metrov pod povrchom púšte) + voda + veľké množstvo piesočných pstruhov. Následkom vysokej koncentrácie predkorenia pod pieskom došlo k rozsiahlej chemickej reakcií (piesočné pstruhy sa zbavovali časti svojej vody), pri ktorej vznikla bublina plynov (oxidu uhličitého) + vodná para + prudké zvýšenie teploty + uvoľňovali sa estery predkorenia polosladkej vône. Prudký nárast tlaku spôsobil výron plynov a výbuch, pri ktorom došlo k výmene hlbinného materiálu (predkorenia) za povrchový (fialovej farby). Po výrone sa do oblasti hrnuli piesočné pstruhy a červy, hoci predtým sa mu na rozdiel od obyčajných ložísk melanže vyhýbali (zdroj potravy? izolácia zvyškovej vody?). Prvým známym  "civilizovaným" svedkom takéhoto výbuchu bol barón Vladimír Harkonnen v prvých mesiacoch svojho guvernérstva na Arrakis, pri inšpekčnej ceste za hláseným obrovským melanžovým náleziskom. Došlo tu v dôsledku barónovej nevedomosti a chamtivosti k strate celého ťažobného týmu i s vybavením.
Je možné, že samotný výbuch predkorenia bol spojený s "liahnutím" malých piesočných červov.

Z predkorenia, ktoré sa takto dostalo na povrch, sa účinkom slnka stala melanž. V piesku bohatom na korenie žilo veľké množstvo piesočného planktónu, ktorý sa ním živil. Zároveň bol hlavnou potravou piesočných červov. Piesočné červy, aspoň tie nedospelé, sa s najväčšou pravdepodobnosťou tiež živili melanžou. Z púštneho planktónu sa po dozretí a opuzdrení vytvárali piesočné pstruhy. (BH tvrdí, že v poznámkach FH o cykle piesočných červov je uvedené, že koža veľmi starého červa pripraveného na rozmnožovanie sa rozštiepi na obrovské množstvo (zárodkov) piesočných červov. Ak červ zahynie pred dosiahnutím tohoto obdobia, k rozpadu nedôjde a zostane po ňom klasická mršina.) Piesočné pstruhy boli hlavnou príčinou nedostatku voľnej vody na Arrakis -» uzatvárali totiž vodu do tzv. plodných vrecák v pórovitých spodných vrstvách piesku s teplotou pod 280 ºK. Po každom výbuchu korenia hynul tento "zlodej vody" po miliónoch, dokázal ho tiež zabiť výkyv teploty o 5 ºK. Piesočný pstruh bol vlastne geneticky spermia, či vajíčko -» mal polovičný (haploidný) počet chromozómov. (Zrejme ich spojením vznikal piesočný červ.) Tých niekoľko čo prežilo, sa v pololatentnom hibernovanom stave opuzdrilo (pozri tiež heslo: Červie dieťa), aby sa z nich o 6 rokov neskôr vyliahli malé asi 3 metre dlhé piesočné červy. Z nich sa iba malému počtu podarilo vyhnúť sa svojim väčším druhom a ložiskám predkorenia s vodou (Voda bola pre červa smrteľne jedovatá, ako fremeni už dávno vedeli z toho, že topili vzácneho "Zakrpateného červa" z Malého ergu, keď chceli získať Vodu života. "Zakrpatený červ" bol primitívnou formou šaj-hulúda a dorastal do veľkosti asi 9 metrov.) a dospieť do veľkosti obrovského šaj-hulúda.

Veľké exempláre mali svoje teritóriá veľké 300 až 400 štvorcových kilometrov a zúrivo si ich bránili. Mali kryštálu podobné zuby lemujúce ústny otvor oranžovo bielej farby (v PkD:H čiernej), pružné čeľuste pripomínajúce pri otváraní plátky kvetu a telo vytvorené z prekrývajúcich sa obrnených prstencov. Ich sivá koža bola šupinatá, vyzerala ako pokrytá štrkom - mozole zabraňujúce odieraniu. Pre každého červa bolo typické, že mal pri pohybe jednu stranu častejšie hore. Keď zostarol, mával túto stranu hore takmer neustále. Spodné šupiny sa zväčšili, stali sa silnejšie a hladšie. Niektoré exempláre (najmä v hlbinách púšte) dosahovali veľkosť viac ako 400 metrov (rekord bola dĺžka viac ako kilometer -» červ, ktorého si privolal Paul Muad´Dib pri svojom vysvätení za jazdca piesku) a ústny otvor priemeru až 80 metrov. (110 metrový červ mal priemer 22 metrov.) Mali veľmi intenzívny zápach po melanži. Aktivácia štítov ich z neznámych príčin privolávala a uvádzala do stavu vražednej zúrivosti. Chránili piesky s korením, preto vždy po nejakom čase ich ťažba korenia prilákala. Ich pohyb bol sprevádzaný typickým sykotom, vznikajúcim trením piesku o ich telo. Boli nesmierne húževnatí a dožívali sa vysokého veku, pokiaľ nezahubili jeden druhého alebo sa neutopili vo vode, ktorá na ne pôsobila ako jed. Jediný známy spôsob, ako červa zabiť a nepoškodiť jeho telo spočíval v tom, že každý jeho článok dostal elektrický šok s vysokým napätím. Bolo ich možno omráčiť a rozmetať výbušninami, ale každý článok mal svoj vlastný život -» rozpadal sa na obrovské množstvo piesočných pstruhov. Zostala iba chrupavkovitá kostra a "kryštálové" zuby. S výnimkou atómových zbraní neexistovala žiadna iná výbušnina, ktorá by bola tak účinná, aby veľký exemplár úplne zničila. 
Mali extrémne intenzívny metabolizmus, pri ktorom vznikali obrovské kvantá kyslíka. Oblasť ich chvosta bola veľmi nebezpečná: v ich dráhe vždy divoko plápolal oheň živený bohatými výparmi z chemických reakcií. Podľa očitých svedkov tento oheň plápolal i hlboko v ich útrobách a vydával hlboké dunenie.
Málokedy sa sami pohybovali na povrchu, ak ich k tomu niekto nedonútil. Červy bolo možné uhnať k smrti, fremeni to však považovali za veľmi zlé znamenie.

Podľa správania rozoznávali fremeni zrejme niekoľko druhov červov. Jedným z nich bol "mrmloš" - červ, ktorý dostal svoje meno podľa pohybu podobného húsenici. Pri jazde tak často zarýval predný pancier do piesku, zatiaľčo chvost pokračoval v pohybe. To vytváralo dunivé zvuky a časť tela červa sa občas zdvíhala úplne nad piesok v pohyblivom hrbe. Bol pre cestovanie dosť nepohodlný, pretože sa jeho chrbát nepravidelne vlnil.

Ak sa červ utopil, došlo v okamihu jeho smrti ku kvapalnému výronu vody života - jedu osvietenia. Bol smrteľne jedovatý, pripraveným však dával možnosť vidieť podstatu vecí, cesty minulosti. K tomu bola nutná jeho premena v tele užívateľa -» takmer absolútne sa jednalo o adeptky Sesterstva na Ctihodnú matku. Jedinca mužského pohlavia, ktorý by bol tejto premeny schopný, nazýval Bene Gesserit Kwisatz Haderach a bol to ich konečný genetický cieľ.
Ak sa však utopil vo vode zmiešanej s melanžou, rozpadol sa na piesočné pstruhy.

Fremeni týchto malých červov chytali pomocou vodnej hmly, ktorá ich otupila.

Ak by sa zaviedlo väčšie množstvo Vody života premenenej Ctihodnou matkou do ložiska predkorenia, vznikla by Voda smrti. Došlo by k reťazovej reakcií, ktorá by zahubila piesočných pstruhov a tým prerušila životný cyklus, ktorého produktom bola melanž. Mohlo tak dôjsť k úplnému vyhubeniu piesočných červov a všetkých ich vývojových štádií. Arrakis by sa tak premenila na mŕtvu bezútešnú púšť (Zrejme doslova, pretože piesočný červ bol hlavným producentom kyslíka na planéte - autor.).

Fremeni ho používali ako dopravný prostriedok a zároveň mal pre nich hlboký náboženský význam.

Predpokladá sa, že väčšina piesku na Arrakis bola dôsledkom činnosti piesočných červov, rovnako boli - pri neprítomnosti rastlinstva - hlavnými producentmi kyslíka. Červ strednej veľkosti, dlhý asi 200 m, vypúšťal do atmosféry toľko kyslíka ako fotosyntéza zelených rastlín na ploche 10 km štvorcových. V ich tráviacom trakte sa našli okrem koncentrovaných aldehydov a HCl i zložitejšie kyseliny. Prebiehali v nich zložité chemické reakcie. Metabolizmus bol na podklade chemických reakcií s účasťou kremíka a síry, pri ktorých sa uvoľňovalo veľké množstvo kyslíka.
Je možné, že získavali energiu aspoň čiastočne z trenia pri pohybe pieskom. Mali totiž vysokú schopnosť pohlcovať teplo a premieňať ho na kyslík (preto im laserpaly nedokázali vážnejšie ublížiť).

Červi sa vrhali na odhalené korenie aj napádali jeden druhého. Vývojovou formou, na ktorú neútočili, bol piesočný pstruh - izoloval totiž vodu, ktorá bola pre červa smrteľným jedom.

Mŕtve červy sa rozpadali na prach (všetky alebo len tie otrávené vysokou vlhkosťou?). Červy v dôsledku zlikvidovania ich životného prostredia vyhynuli cca 200 rokov po nástupe Leta II. na trón. Na planétu sa vrátili až o takmer 3500 rokov neskôr, keď po jeho smrti sa piesočné pstruhy tvoriace jeho kožu stali základom pre nový cyklus.

V čase vlády Cirkvi Rozdeleného boha na Rakis sa pohybovala ročná ťažba melanže na úrovni 180 000 ton.