Arrakis - Duna - Rakis
"Miesto znovuzrodenia, miesto pre smrť..."

Tretia planéta hviezdnej sústavy Canopus. Fremeni ju volali Duna, neskôr známa i pod menom Rakis. Mala dva Mesiace. Menší z nich, označovaný jednoducho Druhý mesiac, bol pozoruhodný tým, že silueta vytvorená sfarbením jeho povrchu pripomínala myš klokanovitú. (Jej "chvost" slúžil fremenom ako ukazovateľ smeru.) Označoval sa niekedy aj ako "neveriaci" a na oblohe mal farbu namodralej slonoviny. Hlavný satelit sa volal rovnako jednoducho: Prvý mesiac. Vychádzal na oblohu v noci ako prvý a na svojom povrchu mal charakteristický zreteľný obrys ľudskej päste.
Na oblohe ďalej žiarilo súhvezdie Pútnika, ktorého "ruka" ukazovala na Foum al-Hout, polárnu hviezdu juhu a Muad´Dib ("Myš"), ktorého "chvost" mieril na sever. Fremenov vodievali i Ukazovatele alias Fremenské šípy (súhvezdie).

V našom reálnom svete existuje hviezda známa pod oficiálnym názvom Mu Draconis, nesúca aj názvy Arrakis, Errakis, Al Rakis a El Rakis: www.astro.wisc.edu/~dolan/constellations/hr/6370.html (Informáciu a link poskytol Mahdí).

"Os otáčania planéty Arrakis zviera pravý uhol s polomerom jej obežnej dráhy. Samotná planéta nie je guľa, ale skôr niečo ako vreteno, dosť široké okolo rovníka a zužujúce sa k pólom. Vyvoláva to dojem umelosti, akoby táto planéta bola kedysi dávno umelo vytvorená."

Správa Tretej imperiálnej komisie (PkD:C)

Celá planéta bola vlastne obrovskou púšťou (od 60° severnej šírky až po 70° južnej šírky), voda sa na povrchu vyskytovala iba v malom množstve v polárnych čiapočkách (ťažili ju a predávali obchodníci s vodou za vysoké ceny - večne zmrznutá pôda sa jednoducho vyvarila). Na návštevníkov pôsobila dojmom neúrodnej pustatiny bez života. Pokusy dostať vodu z hlbinných vrtov boli neúspešné - voda, na ktorú spočiatku narazili, z neznámych dôvodov vždy krátko nato vyschla. Analýza vzoriek z vrtov priniesla iba stopy rastlinných alebo živočíšnych látok, nič určitého.
Vo voľnej púšti bolo možné prežiť dlhší čas iba oblečený vo filteršatách. Púšť samotná bola veľmi nebezpečná: okrem nedostatku vody a piesočných červov tu hrozili oblasti dunivého piesku a slapové prachové panvy. Bola jediným známym zdrojom melanže vo vesmíre až do času po smrti Božského imperátora Leta Atreida II., kedy sa ju Bene Tleilaxu podarilo syntetizovať biologickou cestou vo svojich nádržiach.

Planéta bola v ďalekej minulosti bohatá na vodu. Boli sem však neznámou entitou dovezené piesočné pstruhy, ktoré sa tu rozmnožili tak, že si s nimi ekosystém nedokázal poradiť. Pstruhy uzatvorili existujúcu vodu hlboko v podzemí a premenili planétu na púšť. Iba na takejto planéte totiž mohli prejsť do svojho ďalšieho štádia - do štádia piesočného červa.
O tom, aká tu bola voda vzácna svedčí hlavný spôsob platenia dane na Arrakis -» fai i to, že voda tu bola hlavným platidlom.

"Najhorším možným konkurentom pre akýkoľvek druh života je on sám. Každý druh konzumuje určité nevyhnutné živiny. Rast je obmedzený tou živinou, ktorá je k dispozícií v najmenšom množstve. Tá najnepriaznivejšia podmienka ovláda tempo rastu. (Zákon minima)

Z "Arrakiských poučení" (KD)

Domorodé obyvateľstvo bolo rozdelené do dvoch skupín: prvá sa označovala termínom fremeni, druhú tvorili ľudia z grabenov, líst a panov. Do určitej miery uzatvárali medzi sebou partnerstvá -» dedinské ženy dávali prednosť fremenským mužom a muži z dedín zasa fremenským ženám. 
Počas vlády Harkonnenov mali fremeni zákaz prístupu do mestských oblastí.

"Uhladenosť pochádza z miest, múdrosť z púšte." 

fremenské príslovie (D)

Geológia a ekológia: 

Skaly boli z bazaltovej lávy a čadiča, piesok tvoril najmä kremeň s prímesou magnetitu a rôznych oxidov, ktoré ho variabilne sfarbovali. Stopy po dávnych záplavách (napr. biele sadrovcové panvy) naznačovali, že v dávnej minulosti to bola planéta bohatá na vodu. Pritom v širokom pásme medzi sedemdesiatymi rovnobežkami na severe a na juhu sa pohybovala teplota v rozmedzí medzi 254 - 332 ºK (-19 až +59 °C) a v tomto pásme existovali dlhé vegetačné obdobia, kedy teplota kolísala medzi 284 - 302 ºK (11 až 29 °C), teda v rozsahu ako stvorenom pre pozemské formy života...ale voda tu chýbala. Postihla planétu kedysi neznáma katastrofa, pri ktorej o ňu prišla? Dôkazom toho boli soľné pany.
Vzduch mal pre človeka ideálne zloženie (23% kyslíka, 75,4% dusíka a 0,023% oxidu uhličitého, zbytok stopové plyny); mal minimálnu vlhkosť (vyššiu v rovníkových oblastiach a v niektorých vetroch), ktorej kondenzáciou sa získaval hlavný zdroj vody na Arrakis. Nikdy tu nepršalo a obloha mala sýto modrú farbu. Vnútornú púšť nazývali fremeni kedem.
Rovnako boli na planéte známky pradávnej tektonickej aktivity. Povrchová teplota piesku často dosahovala teploty 344 - 350 °K (71 až 77 °C), 30 cm pod povrchom bolo asi o 55 °K (55 °C) chladnejšie, 30 cm nad ním asi o 25 °K (25 °C) chladnejšie. Piesok bol z väčšej časti produktom tráviacich procesov piesočného červa, prach vznikal v dôsledku stáleho trecieho pohybu na povrchu, v dôsledku "presúvania" piesku. Na záveterných stranách dún boli hrubšie zrná, náveterná strana bola utlačená, hladká a tvrdá. Staré duny mali žltú farbu (zoxidované), mladé mali farbu skál, z ktorých vznikli - spravidla sivú. Pre hlbokú púšť boli charakteristické barachány.

"Arrakis učí filozofií noža - odrežeš to, čo nie je dokončené, a povieš: A teraz už je to dokončené, pretože to končí tu."

 princezná Irulán: Zobraté výroky Muad´Diba (D)

Väčšinu kyslíka na Arrakis produkovali pri neprítomnosti rastlinstva a veľkých zdrojov oxidu uhličitého v podobe sopiek piesočné červy a ich životný kolobeh. V hĺbke púšte občas búrka odkryla pieskom zaviate soľné panvy, ktoré vznikli vyschnutím dávnych oceánov -» niektoré mali dĺžku až 300 km. Planétu sužovali Koriolisove búrky s rýchlosťou až 700 km za hodinu. Vznikali v šírke šesť alebo sedem tisíc kilometrov a ich sila bola schopná obrúsiť mäso od kostí a kosti rozleptať na prach.
Planéta bola oficiálne zle zmapovaná, ale fremeni mali dokonalé mapy i prehľady počasia. Oficiálne bol púštny pás a južné polárne oblasti (južná púšť) považované za neobývateľné.

"Najistejší spôsob, ako zachovať tajomstvo, je prinútiť ľudí veriť, že odpoveď už poznajú." 

fremenská múdrosť (DD)

Pred objavením korenia bola planéta púštnou botanickou pokusnou stanicou Jeho Imperiálnej Výsosti a bolo na nej umiestnených viac ako 200 biologických testovacích staníc, v časoch Pardota Kynesa už storočia starých, väčšinou vyplienených fremenmi. Vtedy tu bolo, v časoch imperiálnej expanzie, vysadených niekoľko rastlinných vzoriek - kaktusy saguaro a ďalšie kaktusovité rastliny, habzélia dlholistá, palma datlová, sporýš piesočný, pupalka dvojročná, Echinocactus wislizeni, juka krátkolistá, ruj vlasatá, Larrea mexicana (šťavou z listov tohoto kríka si fremeni natierajú ruky, aby sa im nepotili)...(názvy sú preložené z češtiny, slovenské ekvivalenty sú pravdepodobne názvoslovne odlišné). V zóne života rástli rastliny, ktoré fremeni označovali ako "zlodejíčkov vody" -» uspôsobené tak, že sa vzájomne napádajú kvôli vlhkosti a hltavo sajú kvapky rosy. Pôvodná flóra Arrakis bola charakteristická tým, že nemala tŕne.
Mnohé druhy tu prežili a pretvorili sa - mutované ostrice, kaktusy saguaro a iné suchomilné rastliny. Boli tu vysadené a rástli tu odolné lišajníky, púštna bavlna, vzácne hľuzovité rastlinky s kožnatými lístkami, ktoré rástli v severnom miernom pásme vo výškach nad 2500 metrov - ich až 2 metre dlhé hľuzy obsahovali niekedy aj pol litra vody a fremenom často v dobách núdze zachránili život. 
Zo živočíchov sa tu vyskytovali myši klokanovité, púštne jastraby, orly (sokoly), trpasličie sovy a líšky veľkouché, mutované krysy, púštne zajace, piesočné korytnačky, škorpióny, stonožky, pavúky, púštne netopiere a osy. Všetky vtáky na Arrakis boli zdochlinožravci. 
Mnohé druhy vysadili samotní fremeni pri premene Arrakis, mnohé už vo vesmíre nikde inde nerástli. Prvé drobné nekoordinované ekologické manipulácie pravdepodobne zahájili oni sami. Chovali púštne osly kulony, ktoré boli na planéte skôr vzácnosťou.
Postupom času, ako prebiehala premena planéty, objavovali sa tu nové rastliny i živočíchy. Napr. skalná prepelica.

Arrakis bolo do príchodu Vladimíra Harkonnena 40 rokov pololénom ich rodu (Dimitrij Harkonnen (33 rokov), Abulurd Harkonnen (7 rokov), Vladimír Harkonnen striedavo s Glossu Rabbanom (cca ďalších 40 rokov, teda celkovo 80 rokov.)). Harkonneni domáce obyvateľstvo prehliadali, terorizovali a poriadali naň hony. Nikdy si poriadne neuvedomili skutočnú silu fremenov. Pred Harkonnenmi pololéno patrilo rodu Riches. Poskytoval ho ako politickú výhodu Imperátor so súhlasom CHOAM na dobu nepresahujúcu jedno storočie. V roku 10 191 dostal Arrakis ako plné léno rod Atreidov.
Krátko nato bol však tento rod rozprášený Harkonnenmi s tajnou pomocou imperiálnych sardaukarov. Harkonneni potom znovu prebrali vládu nad planétou a to až do roku 10 193, kedy fremenské vojská vedené Paulom Muad´Dibom Atreidom rozprášili jednotky padišáha imperátora Shaddama IV.
Od tohoto roku sa stal Arrakis sídelnou planétou imperátora Muad´Diba.

Planéta sa zároveň stala hlavným pútnickým miestom Impéria (čo prinášalo veľké zisky). Pútnici chodili oblečení v bielom a zelenom so znamením pokánia na ramenách.

Pre Arrakis bol špecifický trojdruhový dopravný systém: to jest pešo s ťažkými nákladmi na suspenzormi nadnášaných paletách; vo vzduchu v ornitoptérach; mimo planétu v transportéroch Gildy.

Dominik Vernio - renegát, ktorý sa so svojimi rodovými atómovými zbraňami tajne usídlil v polárnej oblasti Arrakis.

Pardot Kynes - prvý imperiálny planetológ na Arrakis. Liet Kynes - jeho syn a nástupca.

Sídla:

Kartágo - rodové sídlo Harkonnenov na Arrakis. 200 km SV od Arrakénu. Postavené (na začiatku) počas ich guvernérstva, rýchlo, ale bez ohľadu na estetiku a detail. Lacné a krikľavé. Sú preň typické hranaté funkčné budovy z podradných materiálov. Vyrábali sa tu podradné filteršaty. Sídlo Gildovnej banky. Nechýbal tu ani kozmodróm.

Tsimpo - dedina s vojenskou posádkou, nárazníkové stanovisko pre obranu Kartága.

Arsunt - zatiaľ o ňom nič bližšie nie je známe, počas útoku Harkonnenov na Arrakis v roku 10 191 naň útočila jedna légia.

Arrakén, 1500 rokov po smrti Leta Atreida II. Kén - prvá osada na planéte. Ležala na tvrdej soľnej panve. Mesto bolo dlhoročným sídlom planetárnej vlády, iba počas guvernérstva rodu Harkonnenov bolo nahradené Kartágom. Primitívnejšie, ale na rozdiel od Kartága vyrastalo pomalšie a prirodzene. Špinavé a zaprášené, ležalo učupené pod prírodnou hradbou pohoria Štítový val. Za mestom bola pristávacia plocha pre raketoplán s dispečerskou vežou. Nepatrilo spočiatku medzi veľké mestá. Počas svojej krátkej vlády si ho vybral za sídlo vojvoda Leto Atreides.

"Nad východom z arrakénskeho letiska bol akoby nejakým hrubým nástrojom primitívne vytesaný nápis, ktorý si mal Muad´Dib mnohokrát opakovať. Uvidel ho počas prvej noci na Arrakis, kedy ho priviedli na vojvodské veliteľské postavenie, aby sa zúčastnil prvej porady štábu svojho otca. Slová nápisu sa obracali s prosbou na tých, ktorí opúšťali Arrakis, ale do očí chlapca, ktorý práve unikol o vlások smrti, udreli ponurým významom. Zneli: Ó, vy, ktorí viete, ako tu trpíme, nezabudnite na nás vo svojich modlitbách." 

princezná Irulán: Pravá kniha o Muad´Dibovi (D)

Sídlo vládcu bolo masívne, s vysokými stropmi a hlboko zapustenými štrbinovitými oknami.  Ako konštrukčný materiál prevládal kameň. Predtým, ako sa na krátky čas stalo vládnym sídlom rodu Atreidov, bolo rezidenciou Hasimira a lady Margot Fenringových. Knieža Hasimir Fenring tu pôsobil ako Imperiálny zmocnenec. A ešte dávno predtým, za starého Impéria, to býval vládny zámok.
Klenutý strop Veľkej haly tvorili masívne drevené priečne trámy a bol vo výške dvoch poschodí; i chodby boli klenuté. Do Veľkej haly zrejme ústil i hlavný vchod a bol v nej umiestnený veľký krb. Miestnosť slúžila pre štátnické záležitosti. Strop bol v minimálne niektorých častiach sídla goticky klenutý, s trámami z elakkového dreva, medzi ktorými boli plasklenené vikiere. Jeho objednávateľom bol Hasimir Fenring. Tento typ stropu mala i Jedálenská hala, kde počas krátkeho panovania rodu Atreidov (10 191) visel na stene portrét vojvodu Paulusa Atreida, hlava saluského býka, ktorý ho usmrtil a kľúč od Caladanského zámku. V čase, keď dom patril Fenringovcom boli jej steny vyzdobené starými gobelínmi a nad lešteným dreveným stolom visel luster z modrozeleného hagalského kryštálu s ukrytým čuchačom jedu.
Vstup do domu tvorili dvojité prachotesné dvere. (Leto v Dune hovorí, že okná a dvere sídla neboli utesnené proti úniku vlhkosti; majitelia tak dokazovali svoje bohatstvo.)
Átrium rezidencie za Hasimira Fenringa: spodná časť bola obložená drevom a vyzdobená portrétmi padišáhov imperátorov, uprostred stála zlatá socha vtedajšieho imperátora Shaddama IV. v kompletnej sardaukarskej uniforme a s pozdvihnutým obradným mečom.
Celkovo sídlo pôsobilo dosť ponuro, najmä verejné miestnosti pre štátnické záležitosti. Súkromné komnaty sa nachádzali v južnom krídle a boli oveľa príjemnejšie. Na konci južného krídla sa nachádzal nádherný skleník s vodomilnými rastlinami (za vzduchovým uzáverom s dlaňovým zámkom, stropom z filtračného skla, ktoré menilo biele svetlo slnka na príjemnejšie žlté a s núteným obehom vzduchu s fontánou uprostred), predstavujúci ohromný kontrast s vyprahnutou planétou. Na dverách vstupu do skleníka bol vyleptaný výstižný nápis v galaštine: "Ó, človeče! Tu nájdeš hrsť nádhery vytvorenej nebesiami; postoj teda pred ňou a uč sa milovať dokonalosť Tvojho Najvyššieho Priateľa." a pri vstupe hrala ukľudňujúca hudba. Nepatril k pôvodnej stavbe, dala ho vybudovať lady Margot Fenringová, predchádzajúca obyvateľka sídla. (Duna túto možnosť jednoznačne nepotvrdzuje, ale ani nevylučuje.) (Jej predstavy však boli omnoho skromnejšie než výsledok, ktorý nakoniec navrhol a realizoval jej manžel.) 
Vo východnom krídle boli situované hosťovské izby a súkromné bazény. Postavené bolo v čase, kedy tu žili Fenringovci. V budove sa nachádzali i knižnice, suspenzorové šachty a ďalšie početné miestnosti. V kupole najvyššieho poschodia mal svojho času Hasimir Fenring súkromnú pracovňu. Sídlo bolo chránené štítom, malo minimálne štyri poschodia a rástli pri ňom datlové palmy.
Za pozemkami patriacimi k budove stál skladovací priestor so silami na melanž obohnaný vysokým plotom a strážnymi vežami. Takéto skladovacie dvory boli roztrúsené po celej Imperiálnej panve.

Pevnosť - Citadela -» obrovský kolos z plastkameňa, ktoré dal pre seba vybudovať imperátor Paul Muad´Dib niekedy po roku 10 193. Budova bola postavená v severných oblastiach Arrakénu, na pláni, kde jeho fremeni porazili sardaukarské jednotky - najväčšia a architektonicky najnáročnejšia stavba, ktorá bola kedy v celej ľudskej histórií postavená. Súkromné komnaty boli uložené hlboko v centre sídla. Budova mala mnoho sekcií -» miestnosti pre oficiálne stretnutia, Poradnú sieň, Audienčnú sieň (do ktorej sa vstupovalo dverami 80 metrov vysokými a 40 metrov širokými a ktorá bola taká obrovská, že by sa do nej vošiel celý palác ktoréhokoľvek vládcu minulosti), klenutú Veľkú halu, celé krídlo pre osobnú gardu, komunikačnú sekciu, miesto pre obrady, Aliine krídlo, v podzemí údajne miestnosť so zakrpateným červom obkoleseným vodnou priekopu, kde Muad´Dib predpovedal budúcnosť... Za vysokými múrmi tu boli záhrady a rybníky, záhrady sa nachádzali i na streche. Sám Muad´Dib do pevnosti vstupoval a odchádzal toptérou -» z vnútornej hradby čnela malá pristávacia plocha, ktorá vyžadovala pri pristátí veľké majstrovstvo. Vstúpiť dovnútra sa dalo iba niekoľkými málo vchodmi, ktoré boli mimoriadne dobre strážené.(Zdá sa, že celkovo by Pevnosť mohla mať štvorcový alebo obdĺžnikovitý tvar, v ktorého stenách boli vnútorné priestory a ktorý ohraničoval obrovský priestor so záhradami a ďalšími budovami. Vybavená suspenzorovými šachtami.) Po odchode Muad´Diba do púšte sa Citadela stala sídlom Aliinho Spoločenstva verných - v tom čase najmocnejšej vládnucej sily Impéria. Alia mala komnaty v hornej časti severného krídla.
Na jej severnej strane bol komplex vládnych budov so strešnými cestami, v blízkosti nechýbala ani budova Úradu kvizaratu -» mesto sa stalo centrom Muad´Dibovho náboženstva a pútnickým miestom.

Pri hradbách Pevnosti (zvonku) stál Svätostánok veštby -» chrám Svätej Alie. Z veľkého námestia doň viedli široké zelené schody z plastocele s prostým oltárom z čierneho dreva a pieskovým vykladaním predstavujúcim postavy z fremenskej mytológie. V horných podlažiach boli umiestnené i Aliine súkromné izby. Bol vysoký 2 000 metrov a na jeho stenách boli obrovské zelené a čierne závesy. Vstupné dvere do chrámu boli ohromujúco veľké; hovorilo sa, že keď nimi pútnik prejde, zmenší sa jeho duša natoľko, že sa pretiahne uchom ihly a vkročí do raja...

Po fremenskom džiháde vzniklo v Arrakéne nové predmestie z domov, postavených pre jeho veteránov. Ich ceny ale boli ohromujúce - jeden dom tu stál 90 kontárov melanže!!! 

Celkovo mesto po nástupe Paula Muad´Diba na trón prekonalo ohromujúce stavebné úpravy, zmenilo sa na kvitnúcu záhradu plnú vody. V centre vznikli rozsiahle galérie. Našla by sa tu každá architektonická výstrednosť, čim megalomanskejšia, tým lepšie.
Okolo roku 10 207 tu došlo k výbuchu Spaľovača kameňa (v oblasti štvrte pre veteránov).
Počas regentstva Svätej Alie sa zmenilo - pribudli hradby, stráže a hlboké podzemné priestory, nové megalomanské stavby - stalo sa nevľúdnym a uzavretým.
1500 rokov po smrti Leta Atreida II. sa nazývalo Kén a bolo obklopené prstencovými kanálmi, ktoré ho chránili pred piesočnými červami. Nachádzal sa tu veľký chrámový komplex Cirkvi Šaj-hulúda (s vlastnou vodnou bariérou, strešnými záhradami, so Sálou malých zhromaždení; so svätyňou s vysokým oltárom a obrazmi Rozdeleného Boha. K oltáru viedla dvojitá rada vysokých stĺpov.), terasovité záhrady a obrovské vetrolapy. Centrálny chrámový komplex so strešnou záhradou prevyšoval iba hlavný vetrolap. Komplex bol bludiskom chodieb a schodov, bol vybavený iksanskými suspenzorovými šachtami a dômyselne postavený tak, aby tvar miestností niesol zvuk do vzdialených miest, kde sa dalo počúvať. Veľké námestie Kénu s obrovským bazárom malo tvar obdĺžnika veľkosti 1 x 2 km.
V severovýchodnej časti mesta sa nachádzala Pevnosť Bene Gesseritu - najväčšie vyslanectvo, aké na Rakis kňazi povolili.

Onn - tiež Slávnostné mesto Onn, jedno z najväčších miest na planéte. Bolo vybudované okolo Arrakénu. Vzniklo počas vlády Leta II. a jeho návrh bol podriadený hlavnému účelu jeho existencie: umožniť ľuďom vidieť Božského imperátora. Bolo sídlom Školy Rybích hovorkýň, veľvyslanectiev, kancelárií obchodníkov, servisných a údržbárskych základní, knižníc a múzeí. Tieto ostatné súčasti mesta zaberali menej ako 10% jeho rozlohy. Stálo v mieste, kde v dávnych časoch Muad´Dib prerazil atómovými zbraňami Štítový val.
Pod hlavným námestím mesta sa nachádzala audienčná sieň Božského imperátora (50 x 35 m; steny ozdobené starožitnými fremenskými kobercami; podlaha priesvitná, s rybami vytvorenými z farebného kryštálu, prúdila pod ňou voda) a rozsiahly podzemný komplex, kam smeli bez sprievodu vkročiť iba Božský imperátor, dvorania a Rybie hovorkyne. Námestie malo priemer 2 kilometre a bolo obklopené budovami s veľkým množstvom balkónov a vežičiek. Z audienčnej siene viedla na povrch námestia predvádzacia plošina, na ktorej sa Leto II. počas Slávnosti desaťročia ukazoval obyvateľom Impéria.
V podzemí sa nachádzal labyrint chodieb a podzemná hala štvorcového tvaru so zaoblenými rokmi a hranou minimálne 1100 metrov, ktorá nebola zakreslená na žiadnej dostupnej mape. Tu sa odohrával Siajnok - tá jeho časť, ktorá bola určená iba Rybím hovorkyniam.
Na okraji mesta stála budova, ktorá sa volala Nepravý síč. Bola zložená z nepravidelných kopulí a v priemere mala skoro kilometer. Bolo to prvé obydlie múzejných fremenov, neskôr v nej sídlila ich škola. Bola postavená s napodobeniny kameňa matne hnedej a červenkastej farby a nachádzala sa v nej oválna 200 m dlhá Prijímacia sieň. 

Makab, Tabr, Coanua, Umbu, Abbir, Sine, Gara Rulen, síč Červeného valu, Veterný mech, Hadith (môže byť i geografický útvar) - fremenské síče.

Tuekov síč - pašerácky síč na vnútornom okraji Nepravej steny, s vysoko umiestneným vchodom v skale. Pomenovaný podľa legendárneho pašeráka Esmara Tueka.

Jacurutu -

Bilar - chudobná dedina, ktorú v roku 10 166 vyhubila "zo žartu" harkonnenská hliadka, keď ich nádrž s vodou otrávila Vodou života. Dedinčania bývali v jaskyniach a nadzemných stavbách, energiu im dodávali veterné elektrárne. Pracovali ako púštni sprievodcovia alebo pri ťažbe korenia.

Síč Desiatich kmeňov - v južnej polárnej oblasti. Slnečnými zrkadlami tu fremeni rozpúšťali večne zmrznutú pôdu. Voda slúžila pre sady a zakrpatené palmy. Pardot Kynes tu bol považovaný prakticky za Boha.

Rutia - dedina, pravdepodobne nie príliš ďaleko od Arrakénu, pod Štítovým valom.

Bár es Rašíd - malá chudobná dedinka na úpätí pohoria, v ktorom bol vybudovaný síč Hadith. Existovala v čase nadvlády Harkonnenov na Arrakis: mali tu špionážnu stanicu. Po vybrakovaní úkrytu nelegálnej melanže fremenmi boli jej obyvatelia odvedení do iného fremenského síča, kde boli asimilovaní alebo zahynuli.

Dár-es-Balát - miesto, kde sa našiel unikátny archív, obsahujúci okrem iného monumentálnu zbierku autentických rukopisov Leta II. na riduliánskom kryštálovom papieri. Archív bol ukrytý v nepriestore iksanského pôvodu, ktorý bol považovaný za prvý (alebo jeden z prvých) svojho druhu vôbec. Okrem rukopisov sa tu našli i autentické zvukové záznamy, ktoré nahral Leto II. hlasom svojho otca Paula Muad´Diba (starodávnym mikrobublinkovým systémom).
Neskôr na tomto mieste vzniklo poschodové múzeum a kvitnúce náboženské spoločenstvo.
Juhozápadne od tohoto miesta sa kedysi nachádzal most, z ktorého spadol Leto II. do rieky Idaho.

"Ty, prvý človek za najmenej štyritisíc rokov, ktorý sa stretávaš s mojimi kronikami, daj si pozor. Nepovažuj za poctu, že si prvý, kto bude čítať objavy v mojom iksanskom archíve. Nájdeš v nich mnoho bolesti. Okrem niekoľkých krátkych pohľadov, ktoré ma uistili, že Zlatá cesta stále pokračuje, som nikdy netúžil nahliadnuť za tých štyritisíc rokov. Preto neviem, čo udalosti popísané v mojich denníkoch môžu znamenať pre tvoju dobu. Viem iba, že na moje denníky sa zabudlo a že udalosti, ktoré popisujem, boli nepochybne po dlhý čas vystavené historickému prekrucovaniu. Uisťujem ťa, že schopnosť vidieť našu budúcnosť môže byť nudná. Aj to, že ťa považujú za Boha - a mňa zaňho rozhodne považovali - môže byť strašne nudné. Neraz sa mi zdalo, že tá svätá nuda je dobrým a dostatočným dôvodom pre vynález slobodnej vôle."

Leto II.: Nápis na skladisku v Dár-es-Baláte (BID)

Cirkev Šaj-hulúda urobila z tohoto miesta najsvätejšiu svätyňu.

Zakázaný les -

Sarír - umelo vytvorená oblasť veľkosti 1500 x 500 km v oblasti vyšších zemepisných šírok Arrakis (južne od Arrakénu). Posledná púšť, ktorá zostal na planéte po ukončení ekologickej transformácie. V jej centre stálo sídlo Božského imperátora Leta II. - Citadela, obklopená umelou priepasťou. Za Sarírom sa nachádzalo Kynesovo more, na severe bol Zakázaný les ohraničený riekou Idaho. Hranice Saríru tvoril i Hraničný val.
Vzdialenosť z Citadely po rieku Idaho je pravdepodobne okolo 30 km.
Citadela bola obrovská budova postavená s plastkameňa. V podzemí sa nachádzala zložitá spleť katakomb s tajnými chodbami a falošnými stenami (časť z nich si vytvoril Leto sám), v ktorej centre pod budovou sa nachádzala guľatá klenutá hala s priemerom 400 metrov a maximálnou výškou 100 metrov. Z tejto haly lúčovito vybiehali 30 metrov vysoké a 20 metrov široké chodby. V katakombách boli uložené pozostatky všetkých predkov Leta II. a všetkých Atreidov, ktorí zomreli od čias Duny, vrátane gholov Duncana Idaha a produktov Letovho genetického programu.
Audienčná sála (pravdepodobne vykladaná zlatým kameňom) sa nachádzala na najvyššom poschodí južnej veže Citadely. Viedli do nej točité schody a iksanský výťah (v centre veže), okná veže boli štrbinovité a hľadeli na juhozápad. Samotná sála mala okná veľké, s výhľadom do púšte.
V severnej veži mal svoje obydlie veliteľ Kráľovskej gardy - ghola Duncana Idaha. Východné a západné krídlo spájala dlhá podzemná chodba so stenami z jantárovo sfarbeného plastkameňa, osvetlená iluminačnými pásmi. Táto oblasť tvorila akúsi napodobeninu síča, kde žili mladšie Rybie hovorkyne.
Na obvodových vežiach Citadely stáli voľne pohyblivé krídla, ktoré slúžili ako jednoduché ale účinné ventilačné zariadenie zachytávajúce chladný vzduch.
Citadela bola zničená počas Hladomoru ľuďmi, ktorí si mysleli, že tam Leto II. ukryl svoj melanžový poklad.
Cez Sarír viedla Kráľovská cesta. Sledovala Hraničný val (kde bola široká 500 metrov a lemovali ju kamenné stĺpy vysoké ako dospelý muž) od Citadely na východ cez púšť, k Západnému hraničnému valu, potom sa stočila na juh okolo nej, ďalej cez Zakázaný les, polia Kráľovských plantáží okolo rieky (oblasť bývalého Tanzerouftu), až k Slávnostnému mestu Onn. Viedla vlastne po obvodovej stene Saríru. Počas svojho priebehu prekračovala mostom s plastocele rieku Idaho, pred mostom ústila do rady zákrut. Rieka tu vlastne tiekla v predĺžení rokliny, ktorú prerazil Muad´Dib pri útoku na imperátora Shaddama IV. v dávnej minulosti. Za mostom cesta stúpala k Letovej vyhliadke.
V tejto púšti ležala i dedina Tabur, kde sa mala konať svadba Leta II. a Hwi Nori. Ležala tesne pri vnútornom okraji Saríru. Žili v nej múzejní fremeni, ktorí tu pestovali datlové palmy, vysokú trávu a dokonca i zeleninu.
V centre Saríru sa nachádzala Malá citadela - 3000 metrov vysoká výhliadková veža, ku ktorej neviedli žiadne cesty. Bola to unikátna stavba: pri zemi mala priemer 150 metrov a jej základy sa norili do rovnakej hĺbky, ako bola jej výška. Bez schopností Iksanov by sa vôbec nedala postaviť; bola z plastocele a superľahkých zliatin, odolných voči erozívnemu účinku piesku a vetrov. Dalo sa tam dostať iba vzduchom (návštevy), alebo cez tajný tunel, ktorý v dávnej minulosti vytvoril vlastnými rukami Leto II. Použil na to iksanský stroj a výsledkom bol tunel s masívnymi stenami z roztaveného kremičitého piesku, ktorý mal vo vonkajších stenách zabudované drobné bubliny vody, ktorá odradzovala piesočné červy (v čase stavby ich ešte pár žilo). Úplne na vrchole veže bola výsuvná pristávacia plošina pre toptéry a oproti nej (na juhovýchodnom oblúku veže) balkón.

Goygoa - malá dedinka v strede údolia, postavená z čierneho kameňa. Pastviny, terasovité záhrady a sady v okolí. V centre sa nachádzalo malé námestie štvorcového tvaru o hrane asi 50 metrov s malým bazénikom čistej vody v prostriedku. Domčeky tu boli malé, jednoposchodové, s plochými čiernymi strechami. Uličky boli pravouhlé.
 Žili tu potomkovia jedného z gholov Duncana Idaha. Nachádzala sa na mieste, kde kedysi ležalo prekliate Jacurutu. 

Wallport - mesto, ktoré bolo v bližšie neurčenom čase presunuté zo svojho pôvodného nehostinného miesta na ďalekom severe do omnoho teplejšej južnej klímy. Nachádzalo sa niekde vo vzdialenejšom okolí Saríru.

Tuono - malá dedinka múzejných fremenov na okraji Saríru (na JZ od Malej citadely, 180 km od Citadely), ležiaca v tieni Steny, za ktorou tiekla rieka. Zmeť rozpadajúcich sa chatrčí ozdobených obrazcami z kúsočkov kovu a minerálov.

Tabur - bývalý síč Tabr, miesto, kde Božský imperátor Leto II. ukrýval svoje zásoby korenia.

Geografické a zemepisné poznámky:

Mapy Arrakis:

         severný pól - južný pól   

Základ pre meranie zemepisnej dĺžky: poludník prechádzajúci Pozorovateľňou.
Základ pre meranie nadmorskej výšky: Veľký bled.
Červia hranica: čiara spájajúca najsevernejšie miesta, kde boli pozorovaní piesoční červi. Určujúcim faktorom ich výskytu bola vlhkosť, nie teplota.
Južné útočištia: na mape nie sú zobrazené, ležali asi na 40º južnej šírky.
Tanzerouft.
Pohrebná planina: Veľký erg, kráľovstvo piesočných červov. Malý erg.
Polárna lísta: 500 m pod úrovňou Veľkého bledu.
Červený pažerák: 1582 m pod úrovňou Veľkého bledu.
Stará strž: hlboká trhlina v arrakénskej oblasti Štítového valu siahajúca do hĺbky 2240 m; následok atómového výbuchu pri útoku Muad´Diba na Arrakén. (mohlo by sa jednať o synonymum pojmu Starý priesmyk; asi nie, lebo Leto II. naň spomína ako na miesto, kadiaľ vstúpili do púšte prví fremeni. Zrejme čiastočná nepresnosť prekladu.)
Kotlina Tuono - miesto asi 2 dni pochodu od síča Tabr; tu došlo k prvému stretnutiu fremenov s Paulom a Jessikou.
Strážca - skalnatý vlnitý útvar podobný plaziacemu sa piesočnému červovi v blízkosti síča Tabr. Leto a Ghanima tam mali v detstve svoj tajný úkryt. Bol z neho pekný výhľad: Štítový val a hora Idaho (Tá bola počas vlády Božského imperátora Leta II. zrovnaná zo zemou a materiál z nej použitý na stavbu Hraničného valu. Menom Idaho bola pomenovaná rieka, ktorá vznikla na severnom okraji Zakázaného lesa.) na severe, Veľká rovina na juhu, pohorie Habbanya na východe. Bolo to miesto, ktoré Leto II. videl ako dieťa v predzvestnom sne ako miesto svojej smrti.
Jaskyňa hojnosti - bola tu umiestnená jedna z mnohých tisícok tajných fremenských vodných zásobární, ktorých obsah bol určený na prerod Arrakis na zelenú planétu.
Priesmyk Harg - nad ním bola umiestnená fremenská skalná mohyla s lebkou vojvodu Leta Atreida.
Imperiálna panva - ležali v nej mestá Kartágo a Arrakén.
Veľká rovina: rozsiahla skalnatá dolina prechádzajúca nenápadne do ergu. Ležala asi 100 m nad úrovňou Veľkého bledu. Tu niekde sa nachádzal soľný pan, ktorý objavil Pardot Kynes. Od osady Tabr približne južným smerom sa zdvíhali skalnaté zrázy do výšky asi 200 m.
Veľký bled (Stredná plošina, Veľká prázdnota - zrejme synonymum): šíra, rovná púšť ako protiklad ergovej oblasti s dunami. Rozprestierala sa približne od 60º severnej šírky k 70º južnej šírky. Z najväčšej časti ju tvoril piesok a osamelé skaly, skalnaté masívy sa vyskytovali iba zriedka.
Veterný priesmyk (existoval i síč Veterného priesmyku): priesmyk v oblasti Štítového valu ústiaci do lísty s dedinami. V tejto oblasti sa svojho času nachádzali harkonnenské kasárne a strážna pevnosť.
Západná nepravá stena - pohorie oddeľujúce erg (predel) Habbanya (stredný erg) na východe (tu sa stal Paul Muad´Dib plnohodnotným fremenským jazdcom piesku) od preliačiny Cielago na západe.
Vtáčia jaskyňa - pod Habbanayským predelom. S od nej ležal Veterný priesmyk vedúci do údolia s dedinou, ktorá svojho času slúžila ako údržbárske centrum pre celý harkonnenský obranný sektor.(= dedina Veterná za Štítovým valom? Je tu síč s výhľadom na Veterný priesmyk - ten, kam Pardota Kynesa odviedli traja ním zachránení fremeni. Bol považovaný za jeden z hlavných síčov.). Preto si túto jaskyňu vybral Paul Muad´Dib za svoje veliteľské stanovište a tu sa z neho stal aj Kwisatz Haderach.
Sadrovcová panva - tajná botanická stanica (skleníková jaskyňa) Pardota Kynesa.
Skalnaté oblasti blízko južného polárneho kruhu - táto oblasť bola považovaná za neobývateľnú a veľmi nebezpečnú, a okrem fremenov sa jej každý vyhýbal . Na tomto mieste fremeni vytvorili prvé miesto, kde na Arrakis tiekla voda a rástli vlhkomilné rastliny. Stalo sa akýmsi symbolom jej budúcnosti.
Sokolí bled. Severná panva za Štítovým valom.
Síč pod okrajom Červenej rokliny (= pravdepodobne síč v Červenom pažeráku) - miesto, kam ukryla spolu s Gahdheánom al-Fálím Jessika po pokuse o vraždu, zosnovanom jej vlastnou dcérou Aliou. Tento síč mal i tajnú pristávaciu jaskyňu pre toptéru.
Jazero Azrak - sadrovcová pláň. Blízko pri ňom sa nachádzal síč Fondak - Jacurutu (východne od jazera). Na východ od Jacurutu ležal Bene Šerk - niekoľko nových roztrúsených sídiel, zasahujúcich do otvoreného bledu (v časoch Sv. Alie). Na juhu bol Tanzerouft, Zem hrôzy - 38 000 km pustatiny. Na západe bol síč Tabr. 
Štítový val pri Džalalúd-dine, Sukkár, Rozorvané územia, panva Kagga, Gare Ruden, Skalná diera, Vtáčia dvojica, Vykrojený útes, lísta Tasmin, strž Hobars - zrejme geografické miesta na Arrakis.
Južný nepravý val - miesto, pri ktorom Pardot Kynes so synom Lietom "havarovali" v poškodenej meteorologickej bunke, keď skúmali Koriolisovu búrku.
Tajná skrýša Dominika Vernia v blízkosti južného pólu.
Skalný rozštep v panve Hagga (kedysi bola dnom mora - pod pieskom sa z neho zachovalo iba soľná pláň) - nachádzala sa tu jedna zo starých pokusných botanických staníc.
Kynesovo more - vzniklo počas vlády Božského imperátora Leta II.

Terraforming Arrakis:

Fremeni začali krátko po príchode imperiálneho planetológa Pardota Kynesa meniť tvár planéty a napĺňať tak jeho životný sen. Prvým krokom bolo založenie trávnatých oblastí. Preto začali hlboko na juhu vysádzať na záveterných stranách vybratých starých dún prispôsobivé (černíšovité?) mutované pichľavé trávy, aby ich ukotvili proti prevládajúcim západným vetrom a zabránili tak presýpaniu piesku. Akonáhle zosuvné hrany držali, náveterné plochy dún rástli vyššie a vyššie a pokúšali sa rastliny zasypať. Ale i fremeni postupovali so svojimi rastlinami vyššie a vyššie. Nakoniec vytvorili gigantické priesypy -» sífy (dlhé duny so sínusovým hrebeňom), ktoré sa ako hadovitý múr tiahli mnoho kilometrov (niektoré z nich boli až 1500 metrov vysoké)...Trávnaté plochy sa stali zároveň zásobárňami vlhkosti.
Miesta pre tieto duny boli vybrané v určitých klimatických pásoch planéty, kde vietor dosahoval nanajvýš rýchlosti 100 uzlov - tzv. "miesta minimálneho rizika". Výsadba na týchto dunách ich zvyšovala a zároveň tak zväčšovala rozsah týchto menej ohrozených oblastí.
V druhej fáze zasiali odolné ostrice, zatrávnili náveterné strany dún odolnejšou mařicí(?). Vznikla štruktúra, ktorej šírka základne bola asi šesť-násobkom jej výšky -» stabilizovaná, resp. zakotvená duna. Pridali upravené chemické hnojivá, postavili vetrolapy a zrážače rosy. Neskôr, aby to nadmerne nezaťažilo novú krehkú ekológiu, pridali rastliny z hlbšími koreňmi - najmä z čeľade Chenopodiaceae - merlík (Chenopodium) a láskavec; šruchu, janovec metlatý, nízky vlčí bob, plazivý blahovičník (druh prispôsobený severným oblastiam Caladanu), zakrpatený tamaryšok a borovicu a po nich pravé púštne porasty: kandelila, saguaro, bis-naga a Echinocactus wisliceni. Tam kde bol predpoklad, že sa uchytia, vysádzali velbloudí pelyněk, cibuľovitú trávu, púštny kavyl, divokú vojtěšku, habzéliu dlholistú, sporýš piesočný, pupalku dvojročnú, juku krátkolistú, ruj vlasatú a ker Larrea mexicana.
Potom sa zamerali na nevyhnutnú faunu - na hrabavých živočíchov, ktorí prevracali a prevzdušňovali pôdu -» líšku veľkouchú, myš klokanovitú, zajaca prériového a korytnačku piesočnú. Pridali dravcov, ktoré ich držali v šachu -» jastraba, zakrpatenú sovu prériovú, orla a sovu púštnu. Ďalej článkonožce, ktoré sa dostanú do miest, kam dravci nemôžu -» škorpióny, tarantule, stonožky, osy a strečky... a ďalej vrápence pouštního, ktorý zasa strážil hmyz. 
V ďalšej fáze vysadili datľové palmy, bavlník, melón, kávovník, liečivé byliny, lesy na vrchovinách; bolo treba odskúšať a prispôsobiť viac ako 200 druhov vybraných rastlín poskytujúcich potravu.
Potom skúsili niekoľko plôch vody pod šírou oblohou - najskôr malých - a v miestach s prevažujúcim prúdením vzduchu tam rozostavili vetrolapové zrážače, aby sa zachytila vlhkosť odnášaná vetrom. Museli vytvoriť skutočný scirocco - vlahý vietor...
Bola to práca rozrátaná na desiatky rokov, ktorú sa darilo udržiavať v tajnosti pred nepovolanými očami a prebiehala najmä v južných polárnych oblastiach.
Bolo nutné dostať na Arrakis 3% základných zložiek zelene, ktoré sa zapoja do vytvárania uhlíkových zlúčenín aby sa ekosystém osamostatnil.

Okolo zelených oblastí v dôsledku proteínovej inkompatibility a prítomnosti vody hynul piesočný planktón a vznikla zapáchajúca mŕtva zóna, do ktorej sa piesočné červy neodvážili vniknúť. Pridaním síry a viazaním dusíka sa z nej stala úrodná pôda, ktorá umožňovala rozširovať výsadbu ľubovoľne. V novej ekológií mal nezastupiteľné miesto i samotný piesočný červ, ktorý nesmel vyhynúť, inak by zmizlo i korenie. Navyše predstavoval obrovský zdroj kyslíka.

Ekologická premena planéty nadobudla extrémnu rýchlosť po nástupe Paula Muad´Diba na trón - boli k dispozícií neobmedzené prostriedky Impéria a zmizla potreba ukrývať túto činnosť. Prvý dážď na Arrakis nariadil samotný Muad´Dib -» zrejme prostredníctvom strojov na počasie. O kolosálnosti projektu svedčí i jeden údaj: na zavlažovanie iba jediného hektára na Arrakis bolo v tom čase nutných 1050 metrov kubických vody...

Okolo roku 10 217 (v čase, keď Muad´Dibove dvojčatá mali 9 rokov) už tvorila púšť iba polovicu rozlohy planéty a neustále sa zmenšovala. Ubúdalo i piesočných červov...zostal už iba púštny oceán, kedem, veľká materská púšť v srdci planéty, so svojim okrajom z tŕnistých krovín, ktoré fremeni stále nazývali Kráľovná noci... na rovníku sa objavili mraky a dážď.
Na planéte sa objavili kanáty, lesy. Fremeni začali bývať miesto síčov v otvorených dedinách, filteršaty ako ochrana pred nadmernými stratami vody ustupovali do úzadia...

"Nous avons changé tout cela. Oublier je ne puis." ("To všetko sme zmenili. Nedokážem zabudnúť.")

Leto II. Atreides (DD)

V tomto období ale došlo po premene Leta II. a jeho zásahu do transformácie k jej výraznému spomaleniu. Zmenili sa klimatické podmienky, stúpol počet búrok. Napriek tomu o 100 rokov neskôr existovalo menej ako 50 piesočných červov, ktorí boli chorí a žili v starostlivo udržiavanej rezervácií. Ich korenie bolo k dispozícií výhradne Kozmickej gilde a cena bola závratná. O 200 rokov boli všetci mŕtvi...
O 3500 rokov bola na Rakis už iba jediná púšť - Sarír. Podnebie bolo regulované satelitmi ovládajúcimi počasie. Na planéte boli veľké moria.
Všetko sa znovu zmenilo po smrti Leta Atreida II. Z jeho tela sa uvoľnili piesočné pstruhy, ktoré započali nový cyklus. A o 1500 rokov neskôr znovu vládla planéte púšť a piesočné červy.