Stilgar (      -      )

Vysoký a štíhly fremen s tenkým špicatým nosom, plnými perami, hustým obočím, jastrabím pohľadom a lesklými čiernymi fúzmi stočenými nahor. Mal čierne vlasy a nosil i bradu. Jedna z jeho manželiek sa volala Tharthara. Neskôr k sebe prijal i Harah. 
Pardot Kynes mu ako mladíkovi zachránil život v potýčke s harkonnenskými vojakmi a uložil tak naňho vodný údel. Jeho svadbou so svojou sestrou Frieth sa stal jeho príbuzným, čo zvýšilo jeho vážnosť v síči. Nevyužíval to však pre seba ale pre dobro fremenov.

Spolu s Lietom (Stilgar bol starší) a ďalšími fremenmi v mladosti podnikal odvážne záškodnícke výpady proti Harkonnenom. Povraždili napríklad harkonnenskú hliadku, ktorá bola zodpovedná za hromadnú otravu v dedinke Bilar a pomstili sa Harkonnenom za znesvätenie síča Hadith, ktorý si dovolili využívať ako sklad ilegálnych zásob melanže.

Stretávame sa s ním až po niekoľkých desiatkach rokov, keď sa znovu vynára z temnoty zabudnutia, už ako vážený a čestný vodca -» naíb síča Tabr. Objavuje sa na štábnej porade vojvodu Leta Atreida, kde Duncan Idaho priniesol vojvodovi krispel fremenského posla zabitého Harkonnenmi (Tým poslom bol jeho priateľ Turok). Zabránil mu vytiahnuť posvätnú dýku na svetlo. "Vidieť krispel, znamená zaslúžiť si právo vytiahnuť ho z pošvy." Vojvoda naň urobil dobrý dojem a s jeho súhlasom prijal Idaha medzi fremenov.
Považoval vojvodu Leta Atreida za čestného a odvážneho, ale spôsob, akým sa postavil proti Harkonnenom za hlúposť. Porážka Atreidov pri následnom boji s harkonnenskými a sardaukarskými jednotkami mu do istej miery dala za pravdu...

Keď sa vracal so svojou skupinou do domovského síča, narazil v kotline Tuono na mladého Paula Atreida a jeho matku Jessiku, konkubínu vojvodu Leta. Obaja boli na úteku pred Harkonnenmi. Dostal síce odkaz distransom od Lieta Kynesa, ktorý prikazoval poskytnúť im podporu, napriek tomu váhal, či ich nemá predsa len zlikvidovať. Nakoniec sa rozhodol poskytnúť prístrešie chlapcovi a vodu jeho matky si vziať pre dobro kmeňa (zabiť ju). Jessica ho však vzápätí "rukolapne" presvedčila o tom, že má schopnosti, ktoré by boli pre jeho kmeň prospešné. Uvedomil si, akú silu by predstavovalo zvládnutie boja muža proti mužovi bez zbrane a Jessica sľubuje, že ich toto umenie naučí. Poskytol teda útočisko obom. Vzápätí sa dozvedel, že Jessica je z Bene Gesseritu... fremenom sa okamžite vybavila legenda o matke z Bene Gesseritu a jej synovi, ktorý ich mal priviesť do raja.
Pri ceste do síča Tabr navrhol Jessike určité alternatívy, ktoré by umožnili jej integráciu - partnerstvo s ním (mohlo by to však byť pre niekoho signálom, že sa viac stará o svoje telesné blaho ako o dobro kmeňa) alebo stať sa ich sajadínou; ich terajšia Ctihodná matka Ramallo bola už veľmi stará. Svojim rozhľadom, múdrosťou a vnútornou vyrovnanosťou na ňu urobil veľký dojem. On sám bol skôr pre vzájomnú dôveru a priateľstvo bez toho, aby v nej musel mať miesto sex.
Neúspešne sa snažil zabrániť súboju Jamisa s Paulom. Paul nakoniec Jamisa bez problémov zabil. Stilgar však z priebehu súboja nesprávne usúdil, že sa so svojim súperom pohrával, aby tak predlžoval jeho duševné utrpenie. Jessica všetko uviedla na pravú mieru -» príčinou takéhoto pocitu bol perfektný fyzický i duševný Paulov výcvik v protiklade s tým, že ešte nikdy nezabil človeka a so zvykom bojovať so štítom. Keďže preukázal veľkú odvahu a statočnosť a pretože v ňom cítil silu a pevné základy, dal mu Stilgar tajné kmeňové meno: Usúl - základňa piliera.

Po príchode do síča Tabr sa potvrdila správa, ktorú dostal počas cesty - Liet Kynes bol mŕtvy.

Uvažoval, že Paul by mohol byť Lisán al-Gharib, musí ale najskôr prejsť skúškou. Skúškou a prerodom na fremenskú Ctihodnú matku však prechádza Jessica, pretože fremeni museli čoskoro opustiť síč a odísť pred útokmi sardaukarov na juh do púšte.

"Aké bolo všetko ľahké, keď bol náš Mesiáš iba snom." 

Stilgar (?)

O dva roky neskôr sa ako naíb zúčastnil obradu prijatia Paula Muad´Diba do radov jazdcov piesku. Na túto skúšku ho sám pripravoval.
Tušil, že skôr či neskôr nastane čas, kedy ho okolnosti prinútia postaviť sa Paulovi v súboji. Stal sa po smrti Lieta Kynesa vodcom všetkých fremenov a cítil, že táto doba sa chýli ku koncu. Nevedel si však ako fremen predstaviť, že by k zmene mohlo dôjsť inak ako priamym súbojom. Preto sa Paula potom, čo sa stal plnohodnotným jazdcom piesku pýtal, či si praje zvolať zhromaždenie vodcov. Napriek nejasnej odpovedi zhromaždenie zvolal. A dobre si uvedomoval, že proti nemu nemá v súboji žiadnu šancu... ten, kto viedol síč Tabr pred ním, bol jeho dobrým priateľom a navzájom si mnohokrát zachránili život. Napriek tomu ho musel v súboji zabiť, aby sa stal vodcom.

Pri útoku na pašerácku skupinu spoznáva Gurneyho Hallecka, ktorý sa pridáva k svojmu novému vojvodovi. Stali sa z nich dobrí priatelia.

On sám si bol vedomý toho, že by Muad´Diba nedokázal zabiť - pre dobro kmeňa. V prejave pred zhromaždenými fremenmi ho Paul Muad´Dib Atreides odmietol vyzvať na súboj, odmietol zbaviť kmeň jeho sily a múdrosti. On je vládcom Arrakis - z vôle imperátora i z vôle fremenov. Neodreže si predsa svoju pravú ruku?! Nemienil dokazovať svoju vládu tým, že pripraví každý fremenský kmeň o vodcu, najmä nie v čase, keď si hodlal nárokovať svoje práva silou. Stilgar mu pred zhromaždením slávnostne prisahal vernosť. Nestratil pritom svoje vodcovstvo nad kmeňom a zachoval si tvár.  Následne  fremeni Paula rovnako bez výhrad prijali.

Stilgar potom v jeho mene zvolal poručíkov fedajkínov, aby sa spoločne dohodli na pláne útoku na poľný stan 5 légií sardaukarov a padišáha imperátora Shaddama IV. v blízkosti Arrakénu. Do bojov zapojili i jeho obyvateľov, i keď vo fremenoch z púšte bola zakorenená nedôvera k obyvateľom miest. Sardaukari im - v úmysle zavesiť na krk utečencov vyhnaním mestských obyvateľov z ich domovov - v ich pláne pomohli. Znásilňovaním žien a vraždením tých, ktorí proti tomu mali námietky, vyvolali voči sebe silnú nenávisť obyvateľov mesta, ktorí by inak do boja zrejme nijak nezasiahli. Dokonca ich Paul postavil ako úderné jednotky.
Fremeni nakoniec sardaukarov na hlavu porazili. 

Po boji sprevádzal Paula a Gurneyho do vládneho sídla v Arrakéne, kde sa malo symbolicky potvrdiť ich víťazstvo. Bol tu svedkom faktického nástupu Paula Atreida na trón Impéria.  Sám si to neuvedomujúc, premenil sa postupne z hrdého fremenského naíba na nástroj Lisána al-Ghariba, stal sa nádobou na posvätnú úctu a poslušnosť...
Paul mu dal titul guvernéra Arrakis.

Dvanásť rokov po nástupe Muad´Diba na trón bol členom jeho Rady, Paulovým ministrom vnútra. Vztýčil zástavu Atreidov na tucte planét, v jadre ale stále zostal tým poverčivým fremenom. Vymenil filteršaty za oficiálne biele rúcho. Naďalej však neznášal všadeprítomnú pompu a pätolízačov, obklopujúcich trón a naďalej zostal naíbom svojho síča Tabr.

Neschvaľoval Muad´Dibove rozhodnutie ponechať si Hayta. Bol jediným poradcom, ktorý sa s Paulom odvážil rozprávať aj značne otvoreným a urážlivým spôsobom. Ako prvý si všimol sexuálne napätie dospievajúcej Alie a doporučoval ju rýchlo vydať, inak predpovedal problémy. Začal si tiež postupne uvedomovať, že Muad´Dib nie je všemocný, že nevidí všetko. Tento jeho pohľad sa snažil pri svojej audiencií zosilniť veľvyslanec Gildy Edric, keď opatrne obviňoval Muad´Diba s konšpirácie, klamstiev kvizaratu a naznačoval jeho skorý pád. Nebol veľmi úspešný...

Paul chcel, aby Stilgar pochopil jeho stratégiu, aby získal zmysel pre vyváženosť, ktorý sa dal dosiahnuť iba pochopením dlhodobých účinkov. Preto ho prinútil naštudovať prastaré dejiny známe ako Zlatý vek Zeme. Podľa štatistík sa Paul Muad´Dib stal jedným z najmasovejších vrahov v histórií ľudstva: zabil 61 miliárd ľudí, sterilizoval 90 planét a úplne demoralizoval 500 ďalších, zmietol stúpencov 40 náboženstiev. Chcel mu tak ukázať, že i on sám je článkom reťaze, ktorá toto spôsobila. Tak Stilgar pochopil, že napriek moci, ktorú títo muži mali, to čo spustili, do značnej miery už neboli schopní ovplyvniť.

Doporučoval tiež zlikvidovať po jej zaistení na maxitrajleri Gildy Ctihodnú matku Gaius Helenu Mohiamovú. S tým však Muad´Dib nesúhlasil.

Bol súčasťou ochranných zložiek, ktoré inkognito chránili Muad´Diba pri jeho ceste k Otheymovi. Odviedol Bijáza do bezpečia tesne predtým, ako došlo k explózií Spaľovača kameňa a následne organizoval pomoc. Stretol sa so slepým Muad´Dibom a naplnila ho posvätná úcta, keď zistil, že on naďalej nejakým preň nepochopiteľným spôsobom vidí.

Krátko na to sa zúčastnil Rady, ktorá rozhodovala o osude chválorečníka Korbu, obvineného zo spoluúčasti na sprisahaní proti Muad´Dibovi (výbuchu Spaľovača kameňa v Arrakéne, ktorý ho oslepil). Paul ho ustanovil oficiálne Korbovým advokátom. Celý proces bola iba hra, ktorá mala v Korbovi vzbudiť falošnú sebaistotu a odhaliť jeho spojencov v Rade.

Muad´Dib ho krátko pred pôrodom Chani zobral spolu s ďalšími do síča Tabr. Po neúspechu sprisahania zosnovaného Bene Tleilaxom, Gildou a Bene Gesseritom dal spolu s Aliou uväzniť a napokon na jej príkaz krátko po odchode Muad´Diba do púšte popraviť Korbu, Edrika i Mohiamovú (tú pravdepodobne vlastnou rukou).

Stal sa poručníkom a učiteľom Muad´Dibových detí - Leta a Ghanimy. Roky ho veľmi zmenili: stal sa oveľa zložitejšou osobnosťou, akou bol pred príchodom Muad´Diba. Jeho vnútro však túžilo po návrate k dávnej jednoduchosti života... Cítil v určitých chvíľach nutkanie ukončiť tú krehkú reťaz náhod, ktorá viedla k narodeniu týchto dvojčiat, a ktorej náhodnosť a obrovské následky ho vždy tak udivovali. Naíb niekedy musel urobiť desivé rozhodnutie pre dobro kmeňa... Intuitívne pochopil riziko, ktoré hrozilo tým, ktorí získali Zdedené spomienky ešte pred narodením.

Stilgar bol veľmi významnou postavou z hľadiska histórie vesmíru Duny. Nebyť jeho, nebol by žiaden Muad´Dib - on ho zachránil, on mu poskytol útočisko, on bol morálnou autoritou, ktorú fremeni počúvali, keď Muad´Dib ešte nebol ničím, on bol bratom matky jeho konkubíny Chani, on ochraňoval jeho deti Leta a Ghanimu v prvých rokoch života v síči Tabr, ktorej bol naíbom a neobmedzeným vládcom...

Hlasoval v Rade za návrh zavraždiť corrinského princa Farad´na a zbaviť sa tak potencionálnej hrozby pre rod Atreidov.

Znepokojil ho príchod lady Jessiky na Arrakis po rokoch dobrovoľného vyhnanstva a znepokojoval ho Muad´Dibov kult - obrovské byrokratické monštrum, ktoré zjednotilo vládu a vieru a ktoré pochybnosti o vládnych nariadeniach stotožnilo s rúhaním.
Schvaľoval počínanie Jessikinej ochranky a Gurneyho, ktorí zlikvidovali alebo zajali každého, kto nepreukázal pri jej vstupe na povrch Arrakis patričnú úctu. Bolo to blízke jeho duši naíba, schopného krvavých rozhodnutí. Sám poskytol svojich ľudí...

"Pre Stilgara, fremenského naíba, ktorí verí, že môže silu kmeňov zmeniť na silu Impéria. Varujem ťa: najnebezpečnejší zo všetkých výtvorov je strnulý etický kódex. Obráti sa proti tebe a pošle ťa do vyhnanstva!"

Druhé posolstvo Kazateľa pre Stilgara (DD)

Leto ho prinútil ísť s ním do púšte na stretnutie medzi štyrmi očami. Nebolo mu to veľmi po vôli, obával sa možného útoku. Mal tiež obavy, či sa z Leta nestal posadnutý. Muad´Dib nechal podľa Leta veľa vecí nedokončených, zvlášť smer ich životov... a náhrada za predvídanie neexistovala, korenie ho mohlo zničiť. Hovoril o videní, o tom, že miesto, na ktorom práve stáli (skalný výbežok Strážca) videl v sne ako miesto svojej smrti. Videl tri cesty. Jedna z tých budúcností vyžadovala, aby zabil Jessiku, inak by stratili monopol na korenie. Druhá vyžadovala svadbu medzi ním a Ghanimou a spečatenie Atreidskej rodovej línie. Tretia si žiadala, aby zo svojho otca urobil znovu len človeka, aby ho zbavil božstva.

"Krispel sa rozplynie, keď zomrie jeho majiteľ. Muad´Dib sa rozplynul. Prečo sme my fremeni stále nažive?"

Leto II. Stilgarovi (DD)

Leto ho varoval pred Aliou. Impérium potrebovalo dobrého vládcu. Problém bol v tom, že dobrý vládca pre fremenov bol ten, kto robil to, čo sa od neho čakalo, bez ohľadu na svoje vnútorné túžby. Každý jeho čin mal vychádzať z minulých tradícií. Ale Leto bol mnohonásobná osobnosť so spomienkami staršími ako ktorýkoľvek z ľudí. Riadila ho minulosť. Pretekal vrodenými vedomosťami, ktoré vzdorovali novosti a zmene. Ale mal vládnuť tam, kde Muad´Dib všetko zmenil... Alia hrala na starú fremenskú túžbu brániť sa zmene, ale Leto ho varoval, že prináša strašnejšiu zmenu, akú si dokáže predstaviť. (Mal na mysli hroziaci zánik melanže?)
Prikázal mu nasledovné: Keby zomrel alebo zmizol v púšti, musí vziať Ghanimu a utiecť zo síča Tabr. Ak by zahynul, Ghanima bola jedinou nádejou Atreidov.

Stilgar pochopil, že patrí k vymierajúcemu druhu, lipnúcemu na starých zvykoch, že Muad´Dib fremenov skutočne zmenil. Zmena bola síce nebezpečná, ale nastane. Tradícia nebola takým absolútným vodítkom, ako si myslel.
Nedokázal svoju myseľ otvoriť. Aby mohol byť vodcom ľudí, kontroloval a obmedzoval svoje reakcie. Robil to, čo sa od neho čakalo. To ho však robilo značne predvídateľným...

Znásobil stráže dvojčiat, aj keď tušil, že to bolo zbytočné. Leto II. sa príliš podobal na svojho starého otca, vrátane skrytej divokosti a sklonu k nebezpečným rozhodnutiam...
Vnútorne prijal možnosť, že Leto posúdil Aliu správne. Cítil jej ľahostajnosť a necitlivosť k ľuďom.

Neustále ho však trápil ich rozhovor. Ak sa človek nemôže spoľahnúť na tradíciu, tak kde je teda skala, na ktorej by mohol zakotviť svoj život? Postupom času pochopil, s akými obrovskými ťažkosťami sa musia dvojčatá vyrovnávať a prečo berú svoje schopnosti ako postihnutie.

Spolu s ostatnými naíbmi fremenských kmeňov poslal Alii písomnú žiadosť o návrat lady Jessiky do Regentskej rady.

Po úteku Jessiky a al-Fálího pred Aliou od nej dostal odkaz: "Moja dcéra je posadnutá a musí podstúpiť Súd." Stilgar poslal s odpoveďou Hayt-Idaha, ktorý mal Jessiku odviesť do bezpečia. Ostatní fedajkíni mali od neho pozvanie do síča Tabr.

"Videl som jeho krv a kus jeho rúcha, vytrhnutého ostrými pazúrmi. Jeho sestra rozpráva veľmi živo o tigroch, o tom, s akou istotou útočili. Vypočuli sme jedného zo spiklencov, ostatní sú mŕtvi alebo v zajatí. Všetko poukazuje na corrinský plán. Hovorkyňa pravdy potvrdzuje toto svedectvo."

Stilgarova správa pre komisiu Landsraadu (DD)

Po Letovej (domnelej) smrti Alia údajne súhlasila, že sa podrobí Súdu posadnutosti. Ghanima sa takisto údajne stala jej rukojemníčkou. Došlo totiž k bojom medzi púštnymi fremenmi a fremenmi z imperiálnej armády, k občianskej vojne, ktorá načas ochromila jej vládu. Stilgarove dŕžavy boli zvolené za neutrálnu pôdu, stanovenú pre výmenu rukojemníkov. Ghanima bola zjavne považovaná za jedného z nich (a bola zrejme poslaná do síča Tabr Aliou ako výraz dobrej vôle), aj keď zostávalo nejasné, ako k tomu došlo.

Dohoda o neutralite zaručovala všetkým v síči Tabr bezpečnosť, mohli dostávať odkazy, nemohli ich však odosielať. to bol dôvod, prečo odmietol Hayt-Idahovu žiadosť o odoslanie odkazu Jessike. Ten sa totiž z odkazu od Gurneyho dozvedel, že Alia vie o tom, že Leto je nažive. Prezradiť jej to mohol iba Džávid (čo prezradzovalo jeho spojenie s Vydedencami).
Podľa neho ani nebolo isté, či je odkaz od Gurneyho a navyše Jacurutu považoval už za dávno zničené.
Stále nebol presvedčený o Aliinej posadnutosti. Definitívne mohol podľa neho rozhodnúť iba Súd. Vzhľadom na jeho vážny dopad sa stále - i na naliehanie Hayt-Idaha - zdráhal s ním súhlasiť. Chcel si byť istý, že Hayt nekoná ako ublížený manžel paroháč.
Takisto si bol istý, že Ghanima je v síči v bezpečí.

Krátko nato, ako ukončil rozhovor s Haytom, ten vrazil nič netušiacemu Džávidovi nôž do hrude a porušil tak neutralitu, ktorú Stilgar deklaroval. Následne ho tými najhoršími urážkami vyprovokoval a Stilgar ho svojim krispelom zabil. Dosiahol tak svoj cieľ - Stilgar zabil Aliinho muža a bol zodpovedný aj za smrť jej milenca. Aj keby sa bránil tým, že chránil svoju česť a pomstil ohrozenie prisľúbenej neutrality, nebolo by to nič platné. Aj keby to Alia súkromne schválila, ako fremenka by musela verejne smrť svojho manžela pomstiť. A tak mu neostávalo nič iné, iba vziať Ghanimu, Harah a niektorých ďalších (asi polovicu bojaschopných mužov, rozhodnutie bolo dobrovoľné) a utiecť zo síča Tabr... Spomenul si pritom na Letove slová, ktoré odzneli pri ich stretnutí na Strážcovi: "Daj si pozor na Aliu. Musíš vziať Ghani a utiecť."

V mesiacoch, ktoré od úteku uplynuli, vyskúšali už mnoho džedíd ako úkrytov, ale mnohé z nich našli neobývateľné a zničené "démonom púšte" (premeneným Letom II.). Momentálne sa nachádzali v takej džedíde uprostred Tanzerouftu, 600 km na juh od rokliny Sihája. Vedel od povstalcov, že po ňom pátra niekoľko toptér a jednotka na čele s Buerom Agarvesom. Takisto ustali boje medzi nimi a Aliou, obom skupinám robili čoraz väčšie starosti nájazdy "démona púšte". Jediní, kto po ňom intenzívnejšie pátrali, boli pašeráci, ktorí túžili po odmene vypísanej na jeho hlavu. Napriek tomu vyzeral ako ten najšťastnejší a najbezstarostnejší človek...
Mal sa tu stretnúť s Buerom Agarvezom, ktorý požiadal o vyjednávanie.

Buer Agarves mu pri vyjednávaní dal návrh, aby sa vrátil k svojmu pôvodnému postaveniu a úplnú milosť od Alie. Alia ponúkla síč Tabr, postavenie naíba a plnú autonómiu neutrálneho územia. Chce za to späť Ghanimu. Stilgar odmietol ale medzitým bola Ghanima unesená...

Stilgar Agarvesa zabil a krátko nato padol do rúk Alie, ktorá ho uvrhla spolu s Irulán do kobiek v Chráme v Arrakéne. Agarves sa pritom sám stal jej hračkou, keď vysielačka v topánkach, ktoré mu darovala, doviedla únoscov do džedídy. On sám o jej plánoch nemal tušenie...

Po smrti Alie sa dostal na slobodu a predstúpil pred Jessiku, ktorá ho uistila o tom, že ho nepovažuje za vinného v otázke smrti Hayt-Idaha. Stilgar bol však nedôverčivý aj k Letovi a vyhradzoval si právo na neskoršie rozhodnutie o tom, či mu síč Tabr zloží hold. Chcel sa vrátiť k starým spôsobom, nepáčilo sa mu, čo sa stalo z jeho fremenov. Zlatá cesta, ktorú mu popísal Leto, sa mu nepáčila. Ghanima mu ale vysvetlila horkú skutočnosť: za 100 rokov bude existovať menej ako 50 piesočných červov a tí budú chorí a budú žiť v starostlivo udržiavanej rezervácií. Ich korenie bude k dispozícií výhradne Kozmickej gilde a cena bude závratná. O 200 rokov budú všetci mŕtvi. Všetci túžia po Zlatom veku faraónskom Impériu a Leto im ho dá. Dá im bohatý mier s veľkou úrodou, čulým obchodom, rovnosť všetkých okrem Zlatého vládcu. Leto bude absolútne ovládať korenie. Mier bude trvať tisíce rokov a spomienky na vojnu takmer vymiznú.
Stilgar to považuje za predzvesť smrti fremenov, Ghanima mu však oponuje - bojovníkov bude potreba v každej dobe.
Leto povedie ľudí kultom smrti k čerstvému vzduchu radostného života. Hovoriť o smrti spôsobuje napätie, podľa ktorého živí spoznajú, že sú nažive. Až jeho Impérium padne, ľudia si znovu spomenú, čo to znamená byť ľuďmi. A tá spomienka pretrvá, dokiaľ bude žiť jediný človek. A červi sa vrátia, až Leto odíde do piesku...

Leto nastúpil na trón a prijal hold zástupcov fremenských kmeňov. Stilgar s Tyekanikom uzatvoril akési bratstvo nedôvery, ktoré Leta zjavne bavilo. Aj on sa pridal k holdu na čestnom mieste "zadnej hliadky" (posledný). Ako dar priniesol čelenku so spletených korenných vlákien v ktorej vzore bol vpletený zelený a zlatý atreidský sokol. Bola to čelenka, ktorú nosila Ghanima, keď ju odviedol do púšte, aby ju chránil. Na oplátku dostáva od Leta kúsok zeleného rúcha, ktoré mala Ghanima na sebe, keď ju uniesli zo Stilgarovho síča - ako memento toho, že všetci ľudia môžu urobiť chybu a všetci vodcovia sú iba ľudia...

Vrátil sa do síča Tabr s Gurneym Halleckom ako Letovým zástupcom v Rade.