Siona Ibn Fuad al-Sejefa Atreidová (      -      )

Mala dlhé tmavohnedé vlasy, jemne oválnu tvár, plné ústa, bystré, ostražité oči nad malým nosom. Narodila sa viac ako 3000 rokov po udalostiach popísaných v Deťoch Duny, mala fremenských predkov. Jej otcom bol Moneo, majordómus a hlavný poradca Božského imperátora Leta II.

Bola ženou činu. Leta II. nenávidela a nazývala ho Tyranom, hoci bola výsledkom jeho šľachtiteľského programu, prebraného od Bene Gesseritu. Mala byť uvedená do kráľovských služieb ako budúca riaditeľka Imperiálnej spoločnosti Rybích hovorkýň (Zastával tento úrad jej otec Moneo? - autor). Leto ju mal v úmysle skrížiť s jedným z gholov Duncana Idaha. Od života originálu ubehlo už 21 generácií.

Chodila do Školy Rybích hovorkýň (od svojich desiatich rokov) v Slávnostnom meste Onn, kde bolo i sídlo jej odbojovej skupiny (v podzemných služobných miestnostiach pod mestom).

Spolu so svojimi priateľmi Radim, Setusom, Memarom, Aline, Hutye, Onemaom, Oalom, Inineg, Ulotom a Kwutegom sa pokúsila ukradnúť z Citadely Božského imperátora Leta II. v Saríre jeho zápisky, známe neskôr ako Ukradnuté denníky. Ako jedinej sa jej podarilo uniknúť D-vlkom, strážiacim Zakázaný les. Cieľom krádeže boli plány Citadely, avšak narazili i na tieto šifrované zväzky a zobrali ich so sebou. Z plánov chceli zistiť, kde Leto schovával svoje zásoby melanže.
Získané spisy predala Bene Gesseritu, Gilde a Iksu - skupinám, o ktorých bola presvedčená, že ich lojalita voči Letovi II. je pochybná. Hodlala tak získať preklad uvedených textov.
V knihách boli vložené nešifrované papiere - Letove spomienky na Ghanimu. Siona tak prišla na to, že i Leto môže milovať a považovala to za spôsob, ako ho zničiť.

Členmi jej skupiny boli aj Nayla (špiónka Leta II.) a Topri (špión jej otca Monea).
Spolu s ostatnými sa stretla s Iyom Kobatom, bývalým iksanským vyslancom na Rakis. Pod vyhrážkou, že povstalci rozšíria fámu, že Iks klame Bene Gesserit a Kozmickú gildu, keď od nich berie melanž na projekt mechanického navigátora a pritom vie, že je ho vyrobiť nemožné, ho prinútila odviezť na Iks kópie denníkov, ktoré ukradla v Citadele. Z chovania Topriho pri tomto stretnutí si potvrdila, že bol Moneov špión a vylúčila ho z radov vzbúrencov.

Bola presvedčená, že pod Letovou Citadelou je veľký sklad jeho melanže a chcela sa tam prekopať. Zháňala na to iksanské nástroje, ktoré jej ale Iks odmietol dodať (na Letov príkaz, ktorý o všetkom vedel od Nayly a pravdepodobne i svojim predzvestným zmyslom).

V Letovom Impériu pokoja a stagnácie sa dusila. Jej vzťah k Duncanovi Idahovi nebol spočiatku idylický, príčinou bola i snaha Leta II. ich dvoch spojiť.

Po opakovaných útokoch Tvarových tanečníkov na Leta II. a jeho snúbenicu, Iksanskú veľvyslankyňu Hwi Nori, jej Nayla (na Letov príkaz) prezradila, že je Rybia hovorkyňa a znovu jej prisahala vernosť. Zdá sa, že Sionini povstalci sa na nepokojoch v Slávnostnom meste podieľali.

Krátko nato Siona absolvovala Skúšku Leta II. v Malej citadele. Vzbudil v nej čiastočnú ľútosť nad bolestnou stratou svojej ľudskosti. Nechápala, ako sa mohol pre tú premenu vôbec rozhodnúť. Povedal jej, že ona ako Atreidová by tiež mohla túto premenu podstúpiť, keby existovali nejaké piesočné pstruhy. (Je evidentné, že nikto bez genetickej výbavy Atreidov nebol schopný tejto symbiózy. Samotné pstruhy a príjem veľkého množstva melanže nestačili.) Jeho slovám o Zlatej ceste ako dôvode pre premenu neverila. Hovoril jej o hlbokých pocitoch straty, keď zomierali jeho druhovia a družky (tí pred Moneom). To bolo jeho zraniteľné miesto, ktoré jej bolo zrejmé po prečítaní Ukradnutých denníkov; tam sa dalo udrieť - na jeho milovaných. V jej očiach neexistovalo nič, čo by ho oprávňovalo vládnuť. Podľa svojich slov Leto vládol právom osamelosti. Bol napoly slobodný a napoly v otroctve. Nemohla si ho kúpiť žiadna skupina ľudí. Otroctvo bolo v tom, že musel ľuďom slúžiť (svojou vládou smerujúcou po Zlatej ceste), aj keď to máloktorí z nich chápali. Viedol ich časmi, ktoré mohli byť a po ktorých už nemuselo prísť nič...
Siona však svojim necvičeným predzvestným schopnostiam neverila. Letovým cieľom však bolo vyvolať jej pochybnosti, čo sa mu podarilo. Bola pripravená na Skúšku.

Moneo jej podstatu skúšky iba naznačil. Vydala sa do Saríru v pravých fremenských filteršatách. Jej úlohou bolo nájsť spôsob, ako prežiť v prítomnosti Červa (Leta II., nad ktorým prevzalo vládu jeho červie telo). Musela sa od Malej citadely v strede Saríru dostať vlastnými silami späť. Leto ju pri tejto ceste sprevádzal. Povedal jej, že sa s ňou podelí o vedomosti s prežitím v púšti, ale i ona musí nájsť niečo cenné, o čo by sa mohla podeliť...
Spoločne putovali, no Siona zabudla používať tvárový kryt filteršiat, čo ju stálo mnoho telesnej vody. Leto v nej cítil veľmi veľa potlačeného hnevu, viac než v ktoromkoľvek rebelovi, ktorého kedy skúšal. Začal jej prežitie vidieť málo pravdepodobné...
Siona sa dostala do stavu tedá riagrímí. Leto jej vysvetlil, že všetko čo robí, robí pre záchranu ľudstva ako takého. Nebyť jeho, v tomto čase by už neexistoval jediný človek. A k vyhubeniu ľudstva by došlo tak strašným spôsobom, ktorý si ona nedokáže predstaviť. Siona mu však neverila. Leto jej naznačil, že ona je tiež Zlatou cestou. Aj keby súhlasila s tým, že sa stane veliteľkou jeho Rybích hovorkýň, nebol ochotný ju zachrániť. Nemohla sa s ním dohodnúť, ani ho prinútiť... musela zvoliť inú cestu. Jedinou možnosťou bolo prijať korennú esenciu z piesočných pstruhov, ktoré boli súčasťou Leta. To znamenalo riskovať smrť... a bolo to podstatou jeho skúšky.

Prežila. Nestala sa predzrodenou, ale niesla si so sebou fragmenty Zdedených spomienok... lepšie pochopila mnohosť v jednote, ktorou Leto bol. Videla Zlatú cestu, získala vnútorný zmysel, ktorý jej hovoril, či Zlatá cesta zostáva neporušená... stále ho nenávidela, ale teraz už chápala jeho pohnútky. Zároveň si uvedomila, že je skrytá jeho predzvestnému zraku. Leto jej vysvetlil, aké zhubné účinky má voda na jeho telo (v podstate nemohol inak, pretože v Saríre došlo k prudkému výkyvu počasia a krátkemu lejaku; jeho utrpenie si Siona nemohla nevšimnúť). Nenávisť jej nové znalosti neutlmili... a teraz poznala spôsob, ako ho možno zahubiť....

Stala sa veliteľkou Rybích  hovorkýň. Moneo ju chcel spolu s Idahom počas svadby Leta II. s Hwi Nori dostať preč, do dedinky múzejných fremenov menom Tuono. Obaja nakoniec súhlasili, sprevádzať ich mala i Nayla. (Zdalo sa, akoby Moneo tak konal preto, lebo chcel Duncana udržať pri živote) Keď to Leto zistil, premiestnil tam konanie svojej svadby.
Keď sa s Duncanom dozvedeli, že Leto II. sa bude ženiť v Tuone, rozhodli sa, že sa ho pokúsia zavraždiť. Duncana napadlo zaútočiť laserpalom na most a jeho Kráľovské vozidlo.

Vyšplhali po lane, ktoré im spustil. Sám sa vyškriabal na Hraničný val, po ktorého vrchole sa tiahla Kráľovská cesta. Nayla splnila Sionin rozkaz: keď bolo Kráľovské vozidlo s Letom a Hwi Nori v strede mosta, ktorý sa klenul nad riekou Idaho, svojim laserpalom most zničila. Verila, že jej Bohovi sa nemôže nič stať, že je to iba ďalšia skúška. Myslela si, že Siona pripravila scénu pre Boží zázrak. Pri útoku zahynula i Hwi Nori, za čo rozzúrený Idaho spálil Naylu laserpalom. Leto sa v predsmrtnej agónií - potom, čo ho opustili všetky piesočné pstruhy - dokázal vyškriabať na breh. Pred smrťou Duncanovi ešte zdôraznil význam Siony pre prežitie ľudstva (žiadne Orákulum nenájde jej potomkov) a prezradil mu, kde je ukrytá jeho zásoba korenia - Tabur (bývalý síč Tabr). Jeho vonkajšia podoba zostala zrejme tvarom piesočného červa. Ešte im obom odkázal, že sa nemajú báť Iksanov: môžu vytvárať stroje, ale už nedokážu vytvoriť arafel. Potom sa ako fyzická bytosť rozložil...

Rozhodla sa, že začne vytvárať nový vesmír a že Duncan Idaho bude jej druhom. Počula Letove slová, že Rybie hovorkyne pôjdu skôr za ním, ako za ňou.

Vzhľadom na výskyt kliatby "Pri deviatich dcérach Sioniných!" v časoch dávno po jej smrti možno predpokladať, že mala deväť dcér.