Rod Atreides

 

Veľkorod to bol prastarý - veď jeho korene siahajú viac ako 12 000 rokov do histórie k starým Grékom, až k synom Átreovým na planétu Terra. Svoj pôvod si každoročne pripomínajú slávnostným predstavením oficiálnej rodovej divadelnej hry Agamemnón (Aischylus).  

Aký je pôvod rodu Atreidov?
(podrobná analýza, zdroj alt.fan.dune)

V románe "Deti Duny", tesne predtým, ako je Alia ovládnutá starým barónom Vladimírom Harkonnenom a hlasy na ňu kričia, jeden z nich je popísaný podrobne: "Ja, Agamemnón, tvoj predok, žiadam o audienciu!" To potvrdzuje podozrenie, že rod Atreidov z Caladanu boli potomkovia prastarého gréckeho rodu Atreidov z Mykén. Zakladateľom rodu bol Átreus (Atreides po grécky znamená "syn/potomok Átreov"). Jeho syn Agamemnón Atreides viedol Grékov v Trójskej vojne, ktorej príbeh je popísaný v Homérovom epose "Ilias". Ilias je veľká epická poéma (moderné vydania majú rozsah veľkej knihy), ktorá sa predávala ústnym podaním. Bola napísaná  až 50 rokov po skončení Trójskej vojny a je to viac fantázia ako história, ale archeologické vykopávky Heinricha Schliemanna na kopci Hisarlik, ktoré odkryli bájne Mykény potvrdili, že samotná Trójska vojna bola skutočnosťou a že bájne "Zlaté Mykény" boli reálnym historickým mestským štátom, ktorý bol vo svojej dobe najväčšou silou v Grécku.

Agamemnonova posmrtná maskaAgamemnón je tiež historickou postavou a jeho hrobka stále existuje ako archeologická vykopávka v Mykénach na polostrove Peloponéz v Grécku. Mykény, odkrytý prastarý mestský štát, je populárnou turistickou atrakciou. Bol vo svojej dobe centrom Grécka (v dôsledku čoho bolo pomenované i príslušné historické obdobie ako Mykénska éra).

(Poznámka: historické Grécko, Trójska vojna a Homér sú objektmi rozsiahleho archeologického výskumu a v súčasnosti je známe o týchto obdobiach pomerne málo. Text vyššie je iba krátkym popisom a vysvetlením toho, čo má vzťah k Dune.)

Niektorí argumentujú (s odkazom na knihu "The Dune Encyclopedia"), že Agamemnón objaviaci sa v hlasoch u Alie, nemusel byť nevyhnutne originálny Agamemnón. Avšak v románe "Božský Imperátor Duny" Leto II. píše: "Môj starý otec z otcovej strany bol Leto Atreides, potomok rodu Átreovho s rodovou líniou siahajúcou priamo až do pôvodného Grécka."

"Počas dlhej histórie nášho rodu sme boli neustále prenasledovaní nešťastím, akoby si nás vyhliadlo za korisť. Človeku by sa chcelo takmer veriť na Atreovo prekliatie ešte z čias starej Terry." 

 vojvoda Paulus Atreides, prejav k svojim generálom (PkD:A)

V dávnej minulosti rod páchal strašné veci, postupne však došlo k zmene, možno práve pod vplyvom prízrakov z minulosti. Neskoršia história už bola podstatne odlišná. (Aj keď od čias Paula "Muad´Diba" Atreida o tom možno polemizovať - Historik.)

"Ľudia sú podriadení vláde, ale ovládaný ovplyvňuje vládcu."

Stratégia úsudku - Atreidská učebnica (PkD:?)

Celé tisícročia bol ich úhlavným nepriateľom rod Harkonnenov, už od čias bitky o Corrin (dovtedy boli spojenci, dokonca priatelia). Jeden ich zbabelý predok takmer pripravil ľudstvo o víťazstvo nad strojovými mozgami veľkou zradou pri moste Hrethgir. Ľudia takmer podľahli záverečnému náporu strojov, našťastie však jeden z Atreidov zachránil situáciu (čo konkrétne vykonal, zostáva doposiaľ zahalené rúškom tajomstva). Atreidi dali tohoto harkonnenského zbabelca poslať do vyhnanstva. Zaujímavosťou je, že od čias vojvodu Paula Atreida kolovala v ich žilách aj harkonnenská krv (Matka Paula Atreida lady Jessica bola dcérou baróna Vladimíra Harkonnena.)
K ich ďalším nepriateľom môžeme zaradiť Bene Tleilax (od čias verejného protestu rodu Atreidov proti ich okupácií Iksu; od čias vlády Paula "Muad´Diba" Atreida) a rod Corrino (od smrti vojvodu Leta Atreida).

"Pamäť a história sú dve strany tej istej mince. História ale máva občas sklon prikláňať sa k priaznivejšiemu pohľadu na udalosti, naproti tomu pamäť je odsúdená k tomu, ukladať do seba tie najhoršie stránky." 

Helena Atreidová: Osobný denník (PkD:A)

Všeobecne sa vedelo, že Atreidi svojich spojencov nikdy nezrádzali; vernosť si cenili nadovšetko. Vždy mali dobrý vzťah k svojim poddaným -» najmä vo svojej novodobej histórií. Boli pomerne bohatým rodom, avšak nikdy nie na ich úkor. Jedným z hesiel Atreidov bolo: "O svojich ľudí sa postaráme!" K ich kódexu patrilo podporovanie vlastných ľudí; výsledkom bola hlboká až fanatická oddanosť obyvateľstva svojmu vojvodovi.

"Obyvateľstvo si musí myslieť, že ich vládca je lepší ako oni, pretože prečo by ho inak počúvali? Vodca sa musí predovšetkým vedieť predviesť, musí dávať svojim ľuďom chlieb a hry, ktoré vyžadujú." 

vojvoda Paulus Atreides (PkD:A)

Všeobecne boli skôr svetsky zameraní: počítali to, čo človek vykonal, keď bol živý; bolo to pre nich dôležitejšie než nejaký tieňový posmrtný život.

Je známe, že členovia ich pokrvnej línie začínali rýchlo rásť až neskôr v puberte.

Prísaha (investitúra), ktorú skladala osoba pri vstupe do služieb vojvodu rodu Atreidov: 

"Ja, xy, prijímam tento nôž(meč) z rúk svojho vojvodu. Kam môj vojvoda rozkáže, tam túto čepeľ zanorím. Zasväcujem tento nôž(meč) veci svojho vojvodu a smrti jeho nepriateľov na tak dlho, dokiaľ v nás bude prúdiť krv." (D)

Za čias vojvodu Paulusa a Leta Atreida bol významným obchodným partnerom rodu Terkilian Sor.
K ich najväčším spojencom v tom čase patril aj
rod Vernio.
1000 rokov pred Shaddamom IV. bojovali bok po boku jednotky rodu Atreidov a Vernio v legendárnej bitke posledného odporu, známej ako Senasarské obkľúčenie na Beakkale. Niekoľko hrdinov týchto bojov bolo pochovaných priamo na mieste a na ich počesť bol na mieste konfliktu vztýčený vojenský pamätník.
Verejne protestovali proti okupácií Iksu Bene Tleilaxom a poskytli azyl dedičom rodu.
Boli dávnymi vojenskými spojencami rodu Gináz

"Aj ten najchudobnejší rod môže byť bohatý oddanosťou. Vernosť, ktorú si je treba kupovať úplatkami alebo mzdou, je prázdna a nedokonalá a môže sa v najhoršom možnom okamihu zrútiť. Avšak vernosť, ktorá vychádza zo srdca, je pevnejšia ako diamant a cennejšia ako najčistejšia melanž." 

 vojvoda Paulus Atreides (PkD:A)

Sídelnou planétou rodu bol Caladan, ktorú spravoval rod 20. generácií formou siridarského léna. Krátko pred smrťou vojvodu Leta Atreida (10 191) sa ňou stal Arrakis. Arrakis získal vojvoda Leto ako plné léno a rod Atreidov tak prevzal vládu nad planétou, na ktorej 80 rokov pred nimi vládol formou pololéna rod Harkonnenov.

Po krátkej vláde nad Arrakis utrpel rod v roku 10 191 po náhlom útoku Harkonnenov s tajnou podporou sardaukarských légií zdrvujúcu porážku. Zachránila sa iba konkubína vojvodu Leta Atreida lady Jessica a ich syn Paul Atreides. Ten vďaka svojim výnimočným schopnostiam a spojenectvu s fremenmi o 2 roky neskôr získal nielen Arrakis ale aj trón padišáha imperátora Shaddama IV. Podľa štatistík sa tento nový Imperátor stal jedným z najmasovejších vrahov v histórií ľudstva: zabil 61 miliárd ľudí, sterilizoval 90 planét, úplne demoralizoval 500 ďalších a zmietol stúpencov 40 náboženstiev.

"Rod Atreidov musí byť príkladom cti pre svoje deti, aby ony ním zasa mohli byť pre svoje deti."

prvý prejav ku Caladanskej rade (PkD:H)

Potom sa na 3500 rokov zmocnil absolútnej vlády nad Impériom jeho syn, Leto Atreides II. Po jeho smrti sa z Atreidov stala mocná náboženská sila. Rod ako konkrétna mocenská štruktúra prakticky zanikol, jeho výnimočné genetické vlastnosti a príbuznosť s ním nieslo neskôr mnoho najvýznamnejších postáv neskoršej histórie ľudstva.

Náramenník uniformy Atreidov - z filmu Duna D.Lyncha (1984)Uniforma - čierno-zelená, čierna alebo biela, s červenou alebo zlatou erbovou chocholkou jastraba (sokola) na ľavej strane hrude. Táto forma existovala minimálne 14 storočí, iba Arrakis nahradil starý nôž z plastocele krispelom

Erb - vojvoda Leto Atreides po príchode na Arrakis pridal k svojmu erbu slová "Tu som a tu zostanem." Symbolom Paula "Muad´Diba" Atreida sa stala zovretá päsť.

Vlajka - čierna (biela) a zelená, zelená bola jednoznačne dominantnou farbou.  

Bojový pozdrav - otvorená pravá dlaň vedľa spánku. 

Mali vytvorenú aj vlastnú bojovú reč.  

Vojvodský prsteň - s atreidským sokolom.

vojvoda Anon Atreides (      -      )

 

Nič o ňom nie je bližšie známe, ani kedy žil. Vieme iba o nápise na jeho svätyni:

"Tento kamenný svätostánok lebky vodcovej nedovoľuje žiadne modlitby. Stal sa hrobom nárekov. Len vietor počuje hlas tohoto miesta. Výkriky nočných tvorov a prchavé  kúzlo dvoch mesiacov, to všetko hovorí, že jeho deň skončil. Žiadni prosebníci neprichádzajú. Návštevníci odišli z hostiny. Aká holá je cesta z tejto hory!" (DD)

 

Westheimer Atreides (      -      )

 

Nič o ňom nie je bližšie známe, ani obdobie jeho života. Zachovalo sa po ňom iba dielo Pravidlá vodcovstva.

 

vojvoda Miklos Atreides (      -      )

 

Otec vojvodu Keana Atreida. Jeho socha stála na nádvorí mestskej nemocnice v Cala (planéta Caladan).

 

vojvoda Kean Atreides (      -      )

 

Otec vojvodu Paulusa Atreida. Vie sa o ňom zatiaľ veľmi málo, mal pravdepodobne sivé oči.

 

vojvoda Paulus Atreides
(10 089 - 10 154)

 

vojvoda Leto Atreides
(10 140 - 10 191)
 

 

Victor Atreides (10 168/9 -       )

 

lady Jessica alias Matka vlhkosti
(      -       )

 

Paul Atreides alias Paul Muad´Dib
alias Usúl alias Lisán al-Gharib
alias Kazateľ 
(10 176 - okolo roku 10 217) 

 

Alia Atreidová alias Svätá Alia - vládkyňa noža
alias Hawt - rybia obluda alias Coan-Tén
(10 191  - okolo roku 10 217)

 

Leto Atreides 
(10 191/2 - 10 193)

 

Prvorodený syn vojvodu Paula Atreida a fremenskej sajadíny Chani. Veľmi sa podobal na svojho dedka.
Zahynul ešte ako batoľa pri prepade síča Tabr sardaukarskými jednotkami, krátko pred fremenským útokom na hlavný stan padišáha imperátora Shaddama IV. v blízkosti mesta Arrakén.

 

Leto II. Atreides alias Démon púšte
alias Božský imperátor alias Tyran
(okolo roku 10 207 -       )

 

Ghanima Atreidová
(okolo roku 10 207 -       )

 

Siona Ibn Fuad al-Sejefa Atreidová (      -      )