Prečo sú v epose o Dune také nezrovnalosti?

Ako postupne čitatelia postupujú knihami Kroniky Duny, objavujú viac a viac prípadov nezrovnalostí medzi jednotlivými románmi, alebo dokonca i v rámci jednej knihy. Kým niektoré z týchto nezrovnalostí je možno uviesť do súladu, je zrejmé, že epos obsahuje aj nefalšované protirečenia.

Za príčinu sa najčastejšie považuje to, že Frank Herbert sa pokúsil vytvoriť príbeh každého dielu tak kompaktný, ako to bolo možné a necúvol pred neúctou k veciam daným v predchádzajúcich románoch, aby to dosiahol. V iných prípadoch sa zdá byť príčinou jednoduchá chyba.

Pohľad na to, čo tvorí nefalšované protirečenia, sa líši, ale najčastejšie sa spomínajú tieto:

Existuje viacero problémov s chronologickými údajmi uvedenými v Dune. Citát v úvode prvej kapitoly hovorí, že Paul sa narodil v 57. roku vlády padišáha Imperátora Shaddama IV. Podľa údajov uvedených v Almanak en-Ašraf (Apendix IV), to vychádza na rok 10 191, teda na rok, kedy príbeh začína... s 15-ročným Paulom. Problém sa dá očividne vyriešiť tak, že sa odráta 15 rokov od dátumov narodenia Shaddama IV. a kniežaťa Hasimira Fenringa, tak ako to urobili Brian Herbert a K.J.Anderson v knihe "Předehra k Duně: Atreidové". Podobne, citát v prvej kapitole Tretej knihy s podtitulom "Prorok" naznačuje, že Irulánina matka Anirul bola v čase udalostí na Arrakis (10 191) nažive, kým Apendix IV. udáva rok jej smrti 10 176.

Alia má v románoch "Duna" a  "Spasiteľ Duny" len ženské Zdedené spomienky (ako Ctihodné matky), potom ale získava v románe "Deti Duny" náhle aj Minulé životy mužov (!). (Možným vysvetlením je to, že masívne predávkovanie melanžou, ktorému sa vystavila v "Spasiteľovi Duny" odomklo aj mužské Zdedené spomienky, ale nikde v románoch nie je uvedené nič, čo by podporilo tento pohľad.)

V "Spasiteľovi Duny" sa Scytale stretáva s bývalým fedajkínom Farokom. Farok stratil v boji rameno, ale náhle je schopný v rituálnom geste spojiť obe ruky, zdvihnúť ich a zadívať sa do dlaní.

Duncanove spomienky na Leta ako dieťa v "Božskom Imperátorovi Duny" nesúhlasia s tými, ktoré by mal mať ghola či už originálneho Duncana Idaha alebo gholu Hayta. Ako ghola Hayta by mal byť aj mentatom.

Ak nie ako priamy rozpor, tak ako čudný sa mnohým javí Scytaleho návrat ako tleilaxanského Pána v "Kacíroch Duny". Ako a kedy ho Tleilaxania oživili, a čo viac zmenili ho z Tvárového tanečníka na tleilaxanského Pána, zostáva nevysvetlené. To, že sa jedná o tú istú osobu je zreteľne potvrdené poznámkou, že inkarnácia "stretla Muad´Diba". Skrytý charakter tleilaxanskej spoločnosti je ťažké uviesť do súladu so Scytaleho myšlienkami v "Spasiteľovi Duny".

V "Kacíroch Duny" je povedané, že ghola Duncan je zmesou mnohých predchádzajúcich gholov, niektorí z nich boli potomkovia Siony. Nepochybne ale žiaden ghola Duncan nemohol byť potomkom Siony.

Zdá sa, že Frank Herbert si nebol vedomý toho, že Kelvinova stupnica nemá záporné hodnoty. Dopustil sa tejto nepresnosti pri popise úpravy vrhača šípok v jednej scéne "Kacírov Duny".

Spôsob, akým sa Rebecca stala Ctihodnou matkou v románe "Kapitula: Duna" je veľmi svojrázny, keď jej Zdedené spomienky neboli sprístupnené melanžovou agóniou, ale iba Zdieľaním s Lucillou.

Sekvenciou Zdieľania na konci románu "Kapitula: Duna" (Sheeana - Odradová - Murbella), by si mala byť Murbella vedomá Sheeaninho a Duncanovho plánu utiecť v nekorábe. (To je azda možné vysvetliť vyhlásením, že Murbella bola v procese absorbovania a asimilácie ich spomienok.)

Celkovo sa zdá, že Frank Herbert pokračoval vo vývoji konceptov eposu, najmä tých, ktoré sa týkali Zdedených spomienok. To spôsobilo mnoho zvláštností a mnohoznačností, pretože tie isté pojmy majú iný význam v jednotlivých románoch eposu.

Zdroj: diskusná skupina: alt.fan.dune a  dunefaq@email.com  (Gunnar Harboe, Alan Schwartz, Christian Gilmore)