Rod Riches

Domovskou planétou rodu bol Riches, známy svojou veľmi vysokou strojovou kultúrou.
Bol držiteľom pololéna na Arrakis pred rodom Harkonnenov (cca do roku 10 114). V minulosti vysoko technologicky vyspelý, v čase Harkonnenského guvernérstva na Arrakis však už ekonomicky bezvýznamný rod, ktorý neuspel v obchodných súbojoch (najmä s rodom Vernio) a podľahol politickým intrigám. Zachránil si aspoň časť svojej dôstojnosti spojením Heleny Riches s rodom Atreidov; niekoľko Heleniných sestier sa vydalo do iných rodov. 

V minulosti mal Riches väzby k rodu Harkonnenov, dokonca podporovali Harkonnenmi vymyslené sprisahania, vrátane vraždy vojvodu Paulusa Atreida. Obaja spojenci sa však často nezhodli v prioritách a Harkonneni odmietali finančne podporovať prebudovanie ich ekonomickej základne, ktorú vytlačil z trhu Iks. Prevrat na Ikse a zvrhnutie rodu Vernio Tleilaxanmi im síce nakrátko pomohol k prevzatiu ich trhov, Tleilaxania však v krátkom čase výrobu opäť rozbehli a Riches bol nútený znovu sa stiahnuť.

Boli preslávení najmä miniaturizáciou. Medzi ich výrobky a obchodné komodity patrili lokalizačné majáky, ktoré sa implantovali do podkožia a slúžili na sledovanie pohybu osoby; automatické zameriavače nastavené na signál majáka; pôvodne vyrábali i maxitrajlery (prehrali však kontrakt s Gildou a výrobu prevzali Verniovia - Iks). Richeské člnky boli neohrabané stroje s nadbytkom nitov, ktoré boli akoby vyrobené robotníkmi s prízrakom džihádu za chrbtom. Kich produktom patril aj neuronôž - ponta a prístroje založené na tzv. richeskom zrkadielku.

Znakom rodu bola richeská lampa múdrosti.

Ilban Riches (      -      ) 

Otec Heleny, starý otec vojvodu Leta Atreida. Vzal si v roku 10 090 za ženu Edwinu, jednu z dcér padišáha Imperátora Elrooda IX., s ktorou mal veľkú rodinu. Edwina mu porodila 11 detí: 6 synov a 5 dcér. 
S rodinou trávil veľa času na úkor dohľadu nad obchodnými záujmami rodu. Deti boli rozmaznané a rodinné bohatstvo sa rýchlo rozplynulo.
Zdá sa, že ako predstaviteľ rodu Riches bol iba reprezentačnou postavou a skutočná moc bola v rukách premiéra.

Helena Atreidová - Riches (10 095 -      )

Manželka vojvodu Paulusa Atreida, ktorého si vzala v roku 10 114 -» jej svadba bola vlastne dohodnutým obchodom medzi rodmi Landsraadu. Landsraad v ňom videl príležitosť na oslabenie väzieb medzi rodom Riches a Harkonnenmi , Ilban Riches záchranu aspoň časti svojho majetku v dobe, keď rod strácal Arrakis a vojvoda Paulus Atreides zisk formálnej riaditeľskej funkcie v CHOAM a možnosť stať sa hlasujúcim členom Rady, čo by inak pravdepodobne nikdy nedosiahol. 

Bola matkou Leta Atreida, ktorého porodila skôr z povinnosti k rodu, ako z túžby po dieťati. Nikdy už žiadne ďalšie dieťa nemala. Vždy sa snažila zachovávať dekórum a protokol, potrpela si na vonkajší dojem. Bola silne nábožensky založená. 
Je otázne, či vôbec niekedy svojho manžela milovala, najmä vo svetle jej neskorších činov. Starostlivo udržovanými politickými cestičkami udržiavala styky s ostatnými vplyvnými rodmi. 

Bola proti vyslaniu svojho syna Leta na štúdiá na Iks - domovského sveta rodu Vernio, ktorý podozrievala z porušovania prikázaní Služobníckeho džihádu. A bola úplne bez seba, keď sa jej manžel rozhodol po útoku Bene Tleilaxu na Iks poskytnúť azyl Rhomburovi a Kailee Verniovým, ktorých považovala za zradcov džihádu. Zašla dokonca tak ďaleko, že navrhovala svojmu manželovi, aby ich dal zabiť. Hádky sa často na túto tému opakovali -» bola presvedčená, že na rod Vernio dopadol spravodlivý boží trest. Pri jednej z nich sa zrejme rozhodla, že svojho manžela odstráni. 

"Robíme, čo musíme. Priateľstvo a vernosť nech idú do čerta! Robíme, čo musíme!" 

Helena Atreidová: Osobný denník (PkD:A)

Jej vykonávateľom sa stal vrchný stajník Yresk. Vojvoda umiera pod rohmi nadopovaného saluského býka. Neuvedomila si, že za nitky v podstate ťahal barón Vladimír Harkonnen. Domnievala sa, že bude Caladanu vládnuť ona, veď jej syn mal iba 15. rokov -» že ho bude ovládať a uplatňovať cez neho rozhodnutia, ktoré ona považovala za najlepšie. Po odhalení jej podielu na vražde bola odoslaná do vyhnanstva k náboženskej komunite Sestier v odlúčení na Východný kontinent Caladanu.
Ostro nesúhlasila s Letovým rozhodnutím podstúpiť Proces o prepadnutí, nemala však žiadne právomoci ho ovplyvniť.

"Nenávisť je rovnako nebezpečný cit ako láska. Ak sme schopní jedného, sme rovnako schopní i druhého." 

súbor varovaní pre Sesterstvo - archívy na Wallachu IX. (PkD:?)

Elin Calimar (      -      )

V roku 10 166 richeský premiér. Piter de Vries  ho pozval na stretnutie s barónom Vladimírom Harkonnenom. V tom čase už starší muž s atletickou postavou, tmavou pleťou a širokým nosom, na ktorom mu sedeli okuliare s kovovými obrúčkami.
Barón si chcel od rodu Riches prenajať ich Súkovského doktora (Wellington Yueh) dúfajúc, že sa mu podarí diagnostikovať a vyliečiť jeho chronické ochorenie.
Calimar požadoval za doktora značnú finančnú čiastku, ktorú Riches potreboval na prebudovanie svojej ekonomickej základne (stratil väčšinu trhov v ekonomickom boji s Iksom). Barón so zaplatením súhlasil.