Intro to Eye

Frank Herbert

Bol som hlboko fascinovaný tvorbou filmu podľa môjho románu, Duny. Bola to šťastná doba, doba, počas ktorej som sa veľa naučil.

Na začiatku som sa vrátil k svojmu pôvodu investigatívneho žurnalistu. To, čo tu čítate je redakčný komentár (subjektívny) a reportáž (tak objektívna, ako sa len dalo).

Keď Sterling Lanier kúpil Dunu pre Chilton-a v roku 1963, nerozmýšľali sme o filme. Stačilo, že román bol publikovaný a mohol som si robiť žarty z Chilton-a, vydavateľa mnohých „ako na to“ manuálov, hovoriac: "Budú to chcieť premenovať na „Ako opraviť svoju ornitoptéru“.

Moja prvá návšteva v Churubusco Studios v Mexico City vrhla značne odlišný pohľad na to, čo to znamená upraviť román na filmové plátno.

Plaziace sa línie elektrických káblov, veľké žlté autobusy s nápisom "Dune" ako cieľovou stanicou, húfy ľudí v a okolo zvukových štúdií, dielne chrliace kulisy, kostýmy a špeciálne efekty, pulzujúce zvuky strojných zariadení, prenikavé svetlá, hlasné príkazy – celý tento "priemysel".

Bolo poetickou spravodlivosťou, že sme mali pracovať v Mexiku, ktoré mi v čase keď som začal písať, poskytovalo lacné miesto pre život. A teraz Duna poskytuje dobre platené zamestnanie pre viac ako tisíc Mexičanov.

Bol som rád, že som späť v Mexiku a zároveň ma to trápilo – obava sa zrodila z ťažkostí, ktoré tu točenie filmu postihli: nevyhnutnosť podplácať mexických úradníkov skôr, ako ste mohli na ňom začať pracovať; podradný materiál; jedno z najhorších ovzduší na svete; a niečo, čo zrejme pri rozhodovaní o mieste nikto nezvážil – v minimálne niektorých veľkých mestách je mexická polícia kriminálnym syndikátom a korupcia vo vládnych inštitúciách dosahuje astronomické rozmery.

Problémy vytvorené korupciou neboli prekvapením, ale samotný filmový priemysel? Ten bol prekvapení plný.

Bol som mnohokrát varovaný pred Dinom De Laurentiisom, zistil som ale, že je čestný a spoľahlivý. Bol kreatívnou silou, schopnou sa stiahnuť a vytvoriť ostatným priestor k práci. Dcéra Raffaella bola tvrdohlavou obchodníčkou a organizačnou hybnou silou, podobne ako matka starajúca sa o tých, ktorí od nej závisia.

Režisér David Lynch a ja sme sa k sebe hodili, pretože som pochopil, že jazyk filmu je od angličtiny odlišný. On ním hovoril a ja som v ňom bol jasný začiatočník.

Pri vytváraní filmu prekladáte akoby z angličtiny do nemčiny. Každý zo svetových jazykov obsahuje lingvistické skúsenosti, ktoré sú vzhľadom k jeho histórií unikátne. Určité veci môžete povedať jedným jazykom, ale nemôžete druhým. Neustále ma lákalo skrátiť proces vyberania stránok z Duny a ich premeny na rýchle vizuálne efekty.

Príklad: Duna znovu vytvára feudálnu spoločnosť. Aby sa tento fakt zvýraznil, výprava filmu odráža renesančné (a feudálne) Taliansko – geniálny nápad a navyše vizuálne úchvatný.

Natáčanie Duny urobilo ešte niečo navyše. Musel som Davidovi poďakovať za to, že ma naučil písať scenáre. Počas tohoto vzdelávania som mohol ovplyvniť niektoré rozhodnutia o filme, nebol som však schopný ovplyvniť jeho ukončenie, alebo v akom rozsahu by mal byť zostrihaný pre kiná. Z približne piatich hodín filmu, ktoré sa natočili, sa zo strihacej miestnosti dostali iba asi dve pätiny.

Čo bolo vystrihnuté?

Tu je neúplný zoznam:

Toto je iba neúplný zoznam.  

Dino a Raffaella hovorili o obnovení vystrihnutých častí a vytvorení minisérie (à la The Godfather). Mohlo sa to stať, pretože Dino chcel od začiatku dlhší film.

Film o Dune je výsledkom paradoxu – produktom priemyslu, ktorý predstiera kreativitu a uteká pred rizikom. Tvorba prináša riziko a riziko je dilemou filmového priemyslu. Je dôvodom, prečo je tak veľa kontroly nad kreativitou v rukách nekreatívnych ľudí. Príčiny tvoriace pozadie ich rozhodnutí sú poučné.

Tak napríklad veľa filmov je určených primárne pre mladých teenagerov, pretože táto veková skupina je ľahšie oklamateľná reklamnou mašinériou. Sú to tiež diváci majúci čas a peniaze a sklon dať si schôdzku v miestnom Multiplexe – mocná to sila v zábavnom priemysle.

Prečo film majúci iba okolo dvoch hodín?

Pretože táto dĺžka môže byť premietaná denno-denne častejšie, s rýchlym návratom investícií.

Neodsudzujte to šmahom ruky. Ak by investori nedokázali dať dohromady okolo 40 miliónov dolárov, Duna by nikdy sfilmovaná nebola. A všetky hlavné veci vo filme sú, aj keď sa niektoré z nich na plátno nedostali.

Nesmiete zabudnúť, že je to priemysel.

Je toho viac, ako sa na prvý pohľad zdá. Jednou z najdôležitejších vecí je politika firiem. Veľké korporácie sú byrokraciami, ktoré často podporujú ľudí najlepších v krytí ich zadkov (úložiek). Takýto ľudia prepadajú panike, vystrašení akýmkoľvek náznakom, že by mohli urobiť chybu. Preto sa obklopujú inými, ktorí však majú podobné sklony.

Nepodstupuj riziká.

Nájdi, čo uspelo a okopíruj to.

Niektorí z najúspešnejších vyrábajú plagiáty a kradnú bez zaváhania, vediac, že sa môžu použitím drahých právnických kľučiek so svojimi obeťami naťahovať roky. Kreativita má s tvorbou filmu často máločo do činenia, s výnimkou tvorby promočnej kópie.

Tak čo sa vlastne stalo s filmom Duna, šiestym najdrahším v roku 1984? Čo sa stalo s filmom, ktorý je v čase písania týchto riadkov stále číslom dva predaja v Nemecku, Japonsku a Francúzsku? Môžem vám povedať iba to, čo som videl.

Existoval zmätok a mnoho falošných dátumov okolo premiéry filmu, jasný signál nervozity publika, vrátane kritiky.

Kritikom, ktorí boli filmu priaznivo naklonení, nebolo povolené vidieť ukážky v pokročilých fázach natáčania.

Reklamná mašinéria sa spustila, hovoriac ľuďom aby očakávali kompletnú Dunu. Do jej služieb som sa dal i ja. Pripojil som sa celým srdcom, pretože som sa na film tešil, dokonca i po zostrihaní; keď som to videl, povedal som: To, čo sa dostalo na plátno je vizuálnou hostinou, ktorá začína tak, ako začína Duna a po celý čas budete počuť moje dialógy.

Za oceánom žiadne z týchto negatívnych signálov neboli a Duna tam vytvorila predajné rekordy. Tretí týždeň vo Veľkej Británií to bolo viac ako 29 percent. Len v samotnom Paríži bolo prvé tri dni 40,000 divákov denne. Poznámka francúzskeho komentátora: "Vizuálne veľkolepé, dosť silné, aby ste to videli mnohokrát."

V Európe ste nenašli chvastanie kritikov (ako u jedného záchodového aristokrata na CBS): "Nemám rád filmy, ktoré ma nútia premýšľať." (Chcel by vás naplniť "chlebom a hrami" a držať vás v poddajnosti.)

Bol film úspechom alebo zlyhaním? Pýtate sa zlej osoby. Podobne ako ja, aj návštevníci kina, fanúšikovia i laici chceli viac. Boli by sa opakovane vracali, aby videli to "viac". To, čo videli, s mojou knihou súhlasilo, aj keď väčšina z toho zostala na zemi v strižni. Fanúšikovia Duny si vo svojej fantázií chýbajúce scény dokázali nahradiť, ale stále po nich túžili.

Investori chceli späť svoje investície. Nebude tu veľký okamžitý zisk aký by mohol byť v prípade, keby riskovali dlhší film a naplnili tak očakávania, ktoré sami vyvolali.

Starostlivosť o najnižšieho spoločného menovateľa (najnižšiu intelektuálnu náročnosť – pozn. prekladateľa) je spôsobom, ktorým hráte hru na film bez risku. A David, so súhlasom Dina a Raffaelly, šiel proti tomuto príkazu.

Samozrejme, mám voči filmu svoje výhrady.

Paul bol mužom hrajúcim sa na Boha a nie Bohom, ktorý dokázal vyvolať dážď.

Duna bola zameraná ako celok na ideu neomylného vodcu, pretože môj pohľad na históriu hovorí, že chyby urobené vodcom (alebo vo vodcovom mene) sa znásobujú počtom tých, ktorí ho bez otázok nasledujú.

Preto to 900 ľudí v Guyane skončilo vypitím jedu Kool-Aid.

Preto Američania povedali "Áno, pán charizmatický John Kennedy!" a zistili, že sú zapletení do situácie vo Vietname.

Preto Nemecko povedalo "Sieg Heil!" a zavraždilo viac ako 6 miliónov ľudských bytostí.

Vodcovstvo a naša závislosť na ňom (ako a prečo si vyberáme konkrétnych vodcov) je najhoršie pochopeným historickým fenoménom.

Ako sami vidíte, často dostávame nekreatívnych vodcov, ľudí, ktorých najviac zaujíma udržanie sa vo svojej pozícií. Roja sa okolo centier moci. Takéto centrá lákajú ľudí, ktorí sa dajú korumpovať. Je to výstižnejšie, ako jednoducho povedať, že moc korumpuje a absolútna moc korumpuje absolútne.

Ak ste korumpovateľní a vaša predstavivosť je obmedzená na obavy zo straty moci, existujete v sebadeštruktívnom systéme. Nakoniec, ako každý živý tvor, musíte naraziť na nejakú vec, ktorú ste neočakávali a ak neposilníte svoje kreatívne zdroje, nebudete mať žiadnu novú možnosť na adaptáciu voči tejto zmene. Prispôsob sa alebo zomri, to je prvé pravidlo prežitia.

Obmedzenej predstavivosti nekreatívneho človeka nie je ťažké porozumieť. Kreativita ľudí bez predstavivosti desí. Nevedia, čo sa deje. Veci nové a nečakané z kreativity vychádzajú. Ohrozujú „veci, ktoré sú dané“. A (hrozná predstava) zdôrazňujú mylné predstavy o všemocnosti.

Okrem toho - prinajmenšom vo filmovom priemysle - „vedia“ , že obecenstvo môže byť prilákané do kina správnou reklamou. Je to všetko otázkou "hype." Kupujete obecenstvo.

Ak budete nabudúce sledovať politickú kampaň, samého seba sa spýtajte, či to neznie podobne.

Je toho ešte viac.

David mal problém s faktom, že Hviezdne vojny (Star Wars) použili tak veľa z Duny. Našli sme 16 zhodných bodov medzi mojim románom a Hviezdnymi vojnami. Nedá sa povedať, že to bolo niečo iné ako náhoda, aj keď sme spočítali pravdepodobnosť proti zhode okolností a dostali číslo väčšie ako počet hviezd vo vesmíre.

Fakt, že David dokázal preložiť písané slová do obrazovej reči svedčí o jeho vizuálnej genialite. Ak ste boli sklamaní alebo čakali viac, zapíšte si, že (sa do) "That's show biz" a modlite sa za minisériu.

Toľko k nádhernému svetu filmu a korporatívnym rozhodnutiam. Doporučujem vám prečítať si: Ed Naha - "The Making of Dune"  a dvojdielnu esej Harlana Ellisona v Magazine of Fantasy and Science Fiction. Pozrite sa na ne prostredníctvom mojich komentárov.

Nemyslite si, že som nevďačný. Tvorba filmu bola skvelou školou. A neberte to ako labutiu pieseň. Som nažive a zdravý a mám v úmysle tak zotrvať tak dlho, ako to len bude možné, pokračujúc v písaní.

Podľa môjho presvedčenia, Davidov film o Dune bude tiež živý a bude na tom dobre dlho potom, čo ľudia zabudnú na komerčné diela, ktoré vychádzajú zo zasadačiek filmových spoločností. Je založené čiastočne na reakciách každého, kto na filme pracoval: Všetci boli smutní z rozchodu, keď bolo po všetkom a spokojní, že to dokázali. Večierok v maskách (the wrap party) bol vzácnou scénou šťastnej nostalgie.

Francesca to výstižne označila: "Ťažká ale veľká práca."

Duna je filmom unikátnou cestou určeným vašim audio-vizuálnym zmyslom, nútiac vás podieľať sa na ňom a nie iba sedieť, až "do konca." Miniséria, ktorá by sa vrátila k vystrihnutým častiam, by to ukázala ešte zreteľnejšie.

To je dôvod, prečo som napísal román. Chcel som, aby ste sa na ňom podieľali tým najlepším zo svojej vlastnej predstavivosti. Nemieril som na najnižší spoločný menovateľ a nepísal pre každého. Vy a ja máme dohodu a mojou povinnosťou je baviť vás tak veľmi, ako to je možné, dávajúc vám vždy toľko navyše, koľko dokážem. Predpokladám, že ste inteligentní a pridáte sa so svojou vlastnou predstavivosťou. Uvidíte to, keď si prečítate úryvok z Duny a ostatné príbehy v tejto zbierke.

Nepýtajte sa samých seba, či som bol ja alebo film úspešný.

Jedinou skutočnou kritikou je čas. Pretrvajú? Môžeme iba hádať a vysloviť svoj názor. Nikto žijúci v súčasnosti to reálne nevie, ale ľudia budúceho storočia to samozrejme vedieť budú...