Duna
verzus Duna od Byrona Merritt-a
Potomok
rodu Herbertovcov porovnáva filmové verzie najväčšieho príbehu science
fiction
"Mal
som veľmi rád rozhovory so svojim starým otcom – pri rôznych príležitostiach.
Určite nebolo prekvapením, že náš rozhovor často zablúdil do sveta jeho
najväčšieho diela - Duny – a jej marketingu vzhľadom k širokej
verejnosti. Mnohokrát sa stalo, že
starý otec sa z toho smial, pretože on Dunu videl ako niečo
jedinečné a od spotrebného sveta veľmi vzdialené.
Neskôr si začal uvedomovať, že Duna nie je iba jedinečná, ale je i
podobenstvom ľudského života, ktorý by vydržal práve vďaka
varovaniam, ktoré kniha poskytuje. Zdalo sa, že vytvorenie filmu z roku
1984 (režisér David Lynch) je stelesnením jedného z „no-no (varujúcich)
posolstiev“ Duny (toho o vytvorení kultu, ktorý slepo nasleduje
jedného muža alebo jeho víziu - editor). Takže ak sa už nejaký čas nad týmto
textom pochechtávate, môžete si byť istí, že Frank Herbert by sa
pravdepodobne smial s vami.
Skromné
začiatky?
"Pravdepodobne
ju chceli premenovať na Ako opraviť svoju ornitoptéru." To bol
prvý dojem starého otca, keď sa vydavateľstvo Chilton Books – predtým výlučný
dodávateľ kníh typu „Ako na to?“ – v roku 1963 rozhodlo dať Dunu
na trh. Frank Herbert - v tomto období svojho života relatívne nový
autor – jednoducho chcel svoje dielo vydať a dostať ho tak k čitateľom.
Do pekla, pravdepodobne by ich nechal knihu pomenovať trebárs aj „Chlapče,
kde je môj piesočný červ?“, ak by ju to dostalo do sveta literatúry.
Vďaka bohu, toto sa nestalo. Duna a s ňou i starý
otec sa stali populárnymi vďaka tomu, čo v knihe naozaj bolo.
Existuje veľa fanúšikov Duny, ktorí by nepochybne radi vedeli, čo by
si Frank Herbert myslel o tej novej minisérií (vysielaná koncom roka
2000 na Sci Fi Channel) v porovnaní s Lynchovým filmom. S istotou
vám to povedať neviem – ale môžem vám poskytnúť niekoľko náhľadov na
to, čo viem o tejto komplikovanej ľudskej bytosti, ktorá bola mojim starým
otcom a aký by asi mohol byť jeho pohľad na tieto dva filmy.
"Nevytvoríte svet prachu a vetra bez toho, aby ste do svojich očí
trochu piesku nedostali." Túto vetu mi povedal jedného dňa, keď som sa
ho pýtal, ako by bolo možné pretransformovať Dunu na filmové plátno.
Mnoho z toho, čo mi povedal, sa dá prečítať v knihe s titulom
(dosť ironickým) Eye (Oko), zbierke jeho krátkych poviedok. Môžete
si byť istí, že som sa usmial, keď som ten titul uvidel, knihu otvoril a prečítal
si jeho úvod (http:\\encyklopedie.dune.cz\Autor\herbert_eye.htm). Možno sa mi
snažil povedať, že to je práve príliš analytické „oko“, ktoré môže
zničiť literárne dielo, ktoré sa chystá sfilmovať. V Eye sa zmieňuje
o tom, čo sa mu páčilo a čo nie na tvorbe Lynchovho filmu (pozitívne
vnímal nádych talianskej renesancie ale nezaujali ho násilne okresané
postavy a zápletka).
Z týchto poznámok sa môžeme očividne domnievať, že starý otec chcel pre
fanúšikov viac; viac postáv, väčšiu pozornosť vode, viac rozpracované
sprisahania, viac divokej jazdy na červovi s Paulovými výkrikmi „jupí“
a „jéééé“!
Dobre
. . . možno nie až tak celkom
Existuje 3-4 hodinová „Allen Smithee“ verzia pohybujúca sa v mori VHS
sveta a Laserdiskov (Poznámka: "Allen Smithee" je pseudonymom režiséra,
ktorý si neželá byť spájaný s konkrétnym filmom – editor,
http:\\encyklopedie.dune.cz\Film\faq_film.htm). Ale ak hľadáte viac súvislostí
ako v kratšej originálnej kinoverzií, nemyslím si, že vám tento
zostrih prinesie väčšie zadosťučinenie. Kvôli jednoduchosti zostanem s
porovnávaním pri origináli z roku 1984 a minisérií z roku 2000.
Takže bez ďalších okolkov sa vrhnime na filmy a prebroďme sa ergom
spoločne. Dúfam, že ste si zobrali filteršaty!
Začiatok (víťaz: miniséria)
"Začiatok
je ťažkým časom," hovorí princezná Irulán na začiatku Lynchovho
filmu. Skočíme na Kaitan (centrum Impéria) a vidíme oslňujúcu trónnu
sálu s mopslíkmi a zástupcami Gildy, vyparádenými v čiernych
pelerínach, stojacich vedľa kontajnera s Navigátorom. Takto začína kniha?
Vyzerá to pekne, ale skoro ma to zhodilo z červa. V minisérií skočíme
rovno na Caladan k stretnutiu Paula a Ctihodnej matky Mohiamovej. Takže
John Harrison získava vyznamenanie za bližšie držanie sa litery románu. Len
tak ďalej, John!
Kostýmy
(víťaz: Lynchov film)
Bob
Ringwood odviedol počas produkcie v roku 1984 hviezdnu prácu. Jeho
elegantné dizajnérske kreácie krásu celého filmu zvýraznili. Vidieť to,
keď je Mohiamová (Sian Phillips) požiadaná, aby kvôli príchodu zástupcov
Gildy opustila trónny sál a keď mizne zo scény vo svojej vlajúcej čiernej
abe. Počas celej minisérie som mal s kostýmami problémy. Myslím si, že
Theodor Pištek sa až príliš pokúšal prísť s "niečím odlišným".
Z odpudzujúcich pokrývok hlavy som sa skoro pozvracal. Keď som v minisérií
videl Ctihodnú matku Mohiamovú (Zuzana Geislerová), pri pohľade na bieleho
zmutovaného motýľa na jej hlave som sa hlasno rozosmial.
Herecké výkony (víťaz: Lynchov film)
Takmer vo všetkých
scénach herecké výkony filmu žiaria vysoko nad výkonmi v minisérií.
Takmer vo všetkých scénach. Keby som mohol vybrať postavu, ktorú som v Lynchovom
filme neznášal, bol by to Beštia Rabban (Paul Smith). Hóó, nechajte ma
odkopnúť to špinavé prasa z cesty a vytrhnúť pár kravských
jazykov, aby som mal čo žuť a tak mohol každému ukázať, aký som tvrďák!
A mal vo filme nejaké hlášky? Možno štyri. Takže možno dať toho
idiota do vedenia na Arrakis po páde rodu Atreidov nebol až taký dobrý nápad,
strýko Vladimír.
Žiadny komentár filmov o Dune by nebol kompletný bez zmienky o hlavnej
postave, Paulovi Atreidovi (Kyle MacLachlan vo filme, Alec Newman v minisérií).
Po odsledovaní oboch filmov som si začal čosi uvedomovať: Mal som problémy
uveriť Kyleovi vo verzií z roku 1984. Toto je 15-ročné dieťa? Vyzeral
skôr ako dospelý, ktorý nie je spokojný so svojim prechodom do dospelosti (a
božskosti). Alec odviedol dobrú prácu. Viem, že niektorí z vás za to
na mňa budú zosielať Koriolisovu búrku, ale Paul ako usmrkané a náladové
decko na začiatku príbehu mi dobre sadol. Že je mu 15 z neho len tak kričalo!
Máte doma pubertiakov? Podobajú sa Kyleovi alebo Alecovi?
Mojim favoritom je nepochybne postava lady Jessiky (Francesca Annis vo filme,
Saskia Reeves v minisérií). Ale vďaka hĺbke postavy, ktorú možno v dlhšom
filme rozvinúť, hrá Saskia Reeves na úrovni veľmi blízkej Miss Annis. Za
povšimnutie v oboch verziách stál ešte Duncan Idaho (Richard Jordan vo
filme, James Watson v minisérií), imperátor Shaddam IV (Jose Ferrer vo filme,
Giancarlo Giannini v minisérií), šedout Mapes (Linda Hunt vo filme, Jaroslava
Siktancová v minisérií) a Stilgar (Everett McGill vo filme, Uwe Ochsenknecht
v minisérií). Ale keď postavíme relatívne neznámych hercov v minisérií
proti menám ako Jurgen Prochnow, Freddie Jones, Patrick Stewart, Dean Stockwell
a Max Von Sydow, každému je jasné, prečo som označil Lynchov film za víťaza.
Kulisy: vnútorné a vonkajšie (remíza)
Film z 1984
má niektoré pôsobivé scenérie, o tom niet pochýb. Ale boli skutočne
o toľko lepšie, ako tie v minisérií? Ja si to nemyslím – z viacerých
dôvodov: Kaitan je v minisérií čistý a nádherný, pričom všetko, čo
z neho vidíme vo filme, je vnútro trónnej sály. Bola to čertovsky pekná
trónna sála, ale také boli i miestnosti imperátora v minisérií. Hrad
Caladan bol jednoznačne lepší vo filme, hlavne preto lebo vyzeral ako hrad a nie
ako spleť železných rúr, ktoré sme videli v minisérií. Giedi Prima
vo filme prepadla, pretože vyzerala špinavo, s nezdravo zelenými interiérmi.
Giedi Prima v minisérií vyzerala diabolsky ale čisto. O samotnej
Dune je ťažko rozhodnúť. Film bol nakrúcaný v skutočnej púšti (veľké
plus!), zatiaľ čo púštne scény v minisérií boli točené vo filmovom
štúdiu s otrasne falošným pozadím. Vždy, keď sa tieto príšerné scény
objavili, prinútil som sa vydržať pri obrazovke a fňukal nad dôvodmi
(nedostatok financií), ktoré ovplyvnili takú dobrú TV produkciu. Na druhej
strane vidíme oveľa viac z Arrakénu, sú pridané síčové scény a bujná
palácová záhrada.
Špeciálne efekty (ďalšia remíza)
Vo filme
neboli zlé efekty. Dokonca aj pri sledovaní v dnešnej dobe je prekvapujúce,
ako dobre odviedli Kit West Mechanical svoju prácu - s CGI stále v plienkach.
Červy boli hodnoverné, osobné štíty Atreidov zaujímavé a sekvencie
Paulových snov dobre zvládnuté. Moja najväčšia sťažnosť na efekty vo
filme bola ornitoptéra podobná "lietajúcej žehličke", nejaká
strašná modrá farba pridaná postprodukčne do očí hercov a niekoľko
zrnitých scén s červami (napr.
Paul prvý krát sedlajúci červa a Barón letiaci do úst jedného z nich
na konci). Miniséria zvládla svoje špeciálne efekty (Ernest Farino) tiež z väčšej
časti dobre. V scéne, kde Paul a Gurney trénovali, boli štíty
vierohodné, maxitrajlery Gildy vynikajúce, Navigátor zaujímavý - so svojimi
neuveriteľne hlbokými, modrými očami (ale vyzeral príliš podobný
netopierovi), toptéra vyzerala a „zvučala“ realisticky a najlepšie
boli červy. Veľkolepé! Veľká časť rozpočtu šla práve do týchto červích
scén a je to vidieť. Nevydarené efekty: absurdná CGI myš, ktorá sa
podobala krížencovi medzi rozmaznanou bábikou a lepenkovou vystrihovačkou.
Moja dcéra by dokázala vytvoriť vierohodnejšiu.
Scenár (víťaz: miniséria)
"Chceš
sa dotknúť môjho hlasového modulu, Muad´Dib?" Koľko scén s týmito
prekliatymi vecami je v Lynchovom filme? Priveľa. Ten čas by bol oveľa
lepšie strávený pri príslušných stránkach s románom Duna. Hoci Harrison
musel v minisérií niektoré veci zmeniť (najzreteľnejšie je rozšírenie
úlohy princeznej Irulán a Jessikine zvracanie, ktoré dalo najavo jej
tehotenstvo), jeho adaptácia je
oveľa lepšia. Chystám sa naskočiť do svojej ornitoptéry a letieť
ponad Veľký pan, aby som vám ukázal, o koľko z knihy bolo začlenené
do minisérie a vo filme chýbalo, tak sa držte:
Ekologický význam vody na Dune (napr. popevky predavačov vody pred vchodom do
Arrakénskeho paláca, vysvetlenie hodnoty vody v scéne pri stole s
obedom, tvárové kryty na filteršatách, plačúci Paul dávajúci vodu mŕtvemu,
zberače rosy, epizóda s pľujúcim Stilgarom a Jessica hovoriaca s šedout
Mapes o vode pri prehliadke palácovej záhrady); postavy Fenringa, Otheyma
a Jamisa; stretnutie Stilgara a vojvodu Leta; Turok je videný s Duncanom,
keď ten formuje alianciu medzi fremenmi a rodom Atreidov; postupný vývoj
Paula z tínedžera do dospelosti; nahota v síčoch pri vyzliekaní
filteršiat je akceptovateľná; orgie fremenov po premene Vody života
Jessikou; smrť Dr. Kynesa je zobrazená ako vysvetlenie príčin výbuchu
korenia a jeho funkcia; krispel je označovaný ako posvätná zbraň
fremenov ("Nech tvoj nôž pukne a rozpadne sa."); Hrebeňová
jaskyňa (?) a síč Tabr sú skutočné názvy; náboženský zápal fremenov
je oveľa dôveryhodnejší a zameraný na ich presvedčenie, že Paul je
ich záchranca (Mahdí!); nevyhnutná brutalita detí fremenov (jedno hádže nôž
do chrbta Harkonnena, čím zachráni Otheyma); vnútorný boj o moc v rode
Harkonnenov, keď sa Feyd pokúša zavraždiť Baróna; Gurneyho presvedčenie,
že Jessica je zradca Atreidov a jeho pokus zabiť ju; Paul pije Vodu života
a upadá do kómy; Chani zisťuje príčinu jeho kómy a privádza ho
späť k vedomiu (presne ako v knihe); Paul zostáva verný Chani, ale manželstvo
s Irulán je ukázané ako nutnosť na záchranu Impéria; a na konci
NEPRŠÍ!
Takže kam sme sa dostali?
Ako by
Frank Herbert tieto diela ohodnotil? Kto vie. Cítim, že by minisériou mohol
byť potešený, pretože napravuje viacero námietok, ktoré mal voči filmu.
Nemyslím
si, že je možné dostať knihu tak komplexnú, akou je Dune na filmový
pás s úplnou presnosťou. Myslím si, že to platí pre väčšinu románov.
Vezmite si napr. Blade Runner, skutočne fantastický sci-fi film. Ale ak
ste čítali dielo "Snívajú androidi o elektrických ovečkách",
na ktorom je film postavený, musíte sa podivovať nad spôsobom, akým bol
scenár stvorený.
Tak kam sme
sa to vlastne dostali? Urobia to niekedy úplne správne? Pocíti Irulán
Paulove veľké klamstvo? Budú ďalšie filmy o Dune? Áno. Sci Fi
Channel pracuje na pokračovaní minisérie (predbežne nazvanom Children of
Dune), tiež režírovanom Johnom Harrisonom, ktoré spája romány Dune
Messiah a Children of Dune. Nakrúcanie práve začalo v Prahe a mnoho
hercov z prvej série si svoje úlohy zopakuje. Susan Sarandon vedie zoznam
hercov s postavou Wensicie, bezohľadnej princeznej dychtivej vrátiť svoju
zosadenú rodinu na trón. (Článok bol napísaný pred dokončením pokračovania
minisérie, režisérom bol nakoniec Greg Yaitanes a John Harrison bol iba
autorom scenára – poznámka prekladateľa.)
Fanúšikovia Duny sa ma pýtajú, "Ktorej verzií dávate prednosť
vy?" Na to je ťažko odpovedať. Miniséria sa mi veľmi páči, ale nemám
pocit Duny, čo naopak fenomenálne vyvolal film z roku 1984 –
svojimi kostýmami, scénami a vynikajúcimi hereckými výkonmi. Žiaden
film nie je perfektný, ale myslím si, že oba dali starému otcovi pri jeho
tvorivej ceste do vesmírov, ktorý ho čakali po tom našom dôvod na úsmev.
Copyright
2002 Byron Merritt
Byron
Merritt žije v Pacific Grove, California a pracuje na plný úväzok ako
profesionálny zdravotník na jednotke intenzívnej starostlivosti a ako príležitostný
spisovateľ. Umiestnil sa na prvom
a treťom mieste v miestnych literárnych súťažiach a uverejnil
množstvo sci-fi príbehov v rôznych webzinoch na internete. Svoje pisateľské schopnosti prisudzuje dedičnosti – jeho
starý otec nebol nik iný ako sám Frank Herbert.
Byron v súčasnosti pracuje na viacerých krátkych poviedkach, románoch
a novelách z oblasti science
fiction a fantasy.
|
|